DSC01489Posledná noc u Seana a Natali sa niesla v hudobnom duchu. Sean mal vystúpenie v jednom klube vo Wellingtone a my sme sa spýtali, či by sme mohli ísť s ním. Natali bola ochotná postrážiť deti, vraj jeho vystúpení videla už niekoľko a jediné po čom túži je tichý večer a dobrá kniha. Navrhli sme Seanovi odvoz tam i späť a dokonca i to, že ho nahráme, aby mal video, ktoré si môže upraviť a dať ako referenciu na youtube.
Nenormálne som sa tešila, česala, obliekala, dokonca som si dala na uchále náušnice, čo som myslela, že na Zélande hádam ani nevyužijem.


Keď sme večer nasadli do auta, bola som tak vo vytržení, že som si celú cestu spievala. Spolucestujúci boli tak ohľaduplní, a nič nevraveli, ale musela som im pekne liezť na nervy. To je taká spätná sebareflexia. U mňa totiž v reálnom čase nehrozí, len spätne. Na križovatke ma prerušil hrozný hluk. Už som sa obzerala, že z ktorého auta to ide. Vtedy sa ozval Sean, že to je AC DC. Vraj tu majú dnes koncert. Pozrela som vedľa, videla som štadión bez strechy, pozrela som na cestu, lialo ako z krhly. Hm, to poteší.

DSC01503
Postupne dážď ustal, no vietor bol riadny. Red Dragon, kam sme mali namierený, bol Welsh pub. Bol to presne taký podnik, ktorý by som si ako turista zo Slovenska na večer vo dvojici nevybrala. Všade okolo boli tričká fanúšikov, futbalové dresy a zástavy, dosýta počmárané podpismi a odkazmi. Pilo sa tu prevažne pivo. Všetci boli hluční, vo vyťahaných tričkách a rifliach. Sean hral dobre, bez ostychu, takmer one man show. Oslovoval ľudí a komunikoval s nimi úplne bezprostredne. Nie je pre neho ťažké získať si ľudí.

DSC01498
Hral veľa anglických a írskych piesní, z ktorých sme väčšinu nepoznali. Tu s nimi mal rozhodne úspech. Mne sa páčili najmä bluesové piesne, samozrejme.
Potom nečakane vytiahol druhý mikrofón a volal niekoho na pódium. Všetci sa buď ostýchali, alebo nepočuli. Väčšinou to druhé. Tak zavolal mňa a ja, slovenská dievka, som hneď priskočila. Zaspievali sme si duet Time after Time. Bolo to milé. Čo si myslel on, to neviem.
Potom sme sa s Ľubošom vytratili a išli sme si urobiť do centra malú prechádzku. Vonku to bolo ako na nejakom festivale, či čo. Milión ľudí, všade to hučalo, dunelo a kričalo. Vekový priemer nejakých 23 rokov. Z oblečenia víťazilo tričko ACDC, potom šortky, a minišaty. Hm. Teplota – 10 C, fúkalo ako v Dúbravke. My so svojimi bundami a kapucňami sme nezapadali ani náhodou.DSC01504
Vo fast food, kde bol najdlhší rad, sme si dali jedlo a len tak pozorovali ruch v meste.
Pri každom podniku stojí vyhadzovač a triedi ľudí. Pokiaľ sa mu niekto nepáči, nepustí ho dnu. Kontrolujú triezvosť, arogantné správanie a samozrejme vek. Môžete ukázať svoje ID – teda občiansky, no ak sa mu vaša tvárička nezdá dosť dospelá, musíte to skúsiť inde. Podnikov je našťastie dosť, stoja jeden vedľa druhého. Reproduktory vedú medzi sebou preteky, hudba vám duní v hlave, miešajú sa štýly aj drinky. A do toho ešte zopár hudobníkov na chodníku, z ktorých niektorí hrajú a niektorí len žiadajú o finančný príspevok vo forme tabuľky.
Polícia má vo Wellingtone každý víkend dosť práce, ako nám Sean potvrdil. Je tu rozhodne rušnejšie ako cez deň.
DSC01519Sean to v pube zabalil o druhej v noci, takže kým sme sa dostali do postelí, boli tri. Ráno sme trošku cítili náš nočný záťah, deti s nami žiadne zľutovanie nemali. Ako vždy, niečo po pol ôsmej už boli naskočení v našej posteli a skákali a kričali jedna radosť.
Čakalo nás ešte balenie a vyupratovanie štúdia B&B. Maťko balenie pochopil po svojom a s veľkým predsavzatím napratal obľúbené zelené autíčko do nášho auta (viď foto).
Keď sme naplnili kufor a každé voľné miesto pod nohami (a vybrali zelené autíčko) v našom Edovi, s milou rodinkou sme sa rozlúčili.

LPP_1320

Slniečko začalo páliť a my sme sa vybrali opäť do centra Wellingtonu, kde na nás už čakal Jirka s rodinou. Dnes sa v centre koná vianočný sprievod. Nemali sme predstavu, čo máme čakať. Boli sme však očarení. Sadli sme si na chodník hneď na štarte samotnej show.

Čakali sme ešte asi hodinu do začiatku. Dovtedy nás zabávali maskoti či komediant, ktorý v nás stupňoval zvedavosť. Keď sa to celé začalo, boli sme ako na ihlách. Po skupinách sa predvádzali rôzne skupiny, tanečníci, komunity, a samozrejme niekoľko rozprávkových či iných veselých postavičiek.

LPP_1483LPP_1407

Mňa najviac očarila brazílska skupina s bubnami. Tatino osošesť fotil tanečnice v červených nohavičkách. Maťko bol vo vytržení z červeného veteránu  (čo to majú s tou červenou tí chlapi?). A keď prišiel obrovský Mimoň, tak to už obaja naši chlapci kričali na všetky strany.

Sprievod bol úžasne dlhý, farebný a rytmický. Mali sme neuveriteľné šťastie, že sme tu boli práve v tomto čase.

LPP_1369LPP_1346
S Jirkom a Peťou sme sa po skončení vybrali na Cable Car – Wellingtonskú atrakciu. Zhora bol na mesto pekný výhľad a cestou dole sme si oddýchli v záhradách a na detskom ihrisku. Poprechádzali sme sa po nábreží. V jednej časti prístavu mladí ľudia skákali zo skokanských mostíkov do vody. Povzbudzovateľov a náhodných pozorujúcich mali odvážlivci dostatok a po zoskoku ich čakal zakaždým búrlivý potlesk.

LPP_1498
K večeru sme zaparkovali v prístave a šli obzrieť Jirkovu loď. Nemala schodíky a tak sme museli deti opatrne poprenášať. Jachta bola väčšia než na aké sme boli zyknutí z našich plavieb z Chorvátska a Sardínie. Jirka s Peťou nám nachystali dve menšie kajuty, kam sme sa mohli uložiť. Maličká Hanka si cupitala či štvornožkovala všade sama. Na pohyb lode je zvyknutá a vie, kam stúpiť, čoho sa chytiť. Loď je jej domovom a húpanie je pre ňu niečím prirodzeným.

LPP_1505
Na večeru sme si dali pečené kura z PacknSave, syr a zeleninu. K tomu pivko prekladané zaujímavými zážitkami z Jirkových a Petiných ciest. Rozhodne sú dobrodruhovia, o čom svedčí aj cesta krížom cez „demokratickú“ republiku Kongo. Jirka nám predstavil i svoje trasy loďou za minulé roky a plány na najbližší rok.

LPP_1557Bolo to vskutku zaujímavé stretnutie a ukázalo nám, že plachtiť sa dá aj s deťmi, pretože sú jednoducho nastavené prijímať nové podnety a adaptovať sa na zmeny ľahšie než my dospelí.
Peti, Jirko, ďakujeme za zaujímavú noc na jachte, za pôsobivé prezentácie a dúfam, že sa čoskoro opäť stretneme!