Dnes máme oficiálne voľno, Debbie a Glenn pre nás nič nemajú. Nerobíme si z toho ťažkú hlavu. Niečo som ešte dokončila pre Dawn pri stroji, čo som nestihla včera, inak trávime doobedie na pláži, ako vždy, naháňame vlnky a utekáme pred nimi. Maťko sa len smeje, ja fotím, všetko je také pekné.

DSC00759

Avšak, každá dobrá zábava raz končí a jedna vlnka veru dohonila Martinka. Nečakane, odzadu. Podrazila mu jeho malé nôžky a vošla do jeho naširoko otvorených úst.

DSC00760DSC00761

Z jeho tváre bolo jasne vidieť, že s tým nebol celkom spokojný. Tato – ako správny Hasselhoff neváhal ani chvíľu, a utekal, aby ho zachránil z hrozivých a chladných vôd. Chytil ho na silné ramená a doniesol do bezpečia.

DSC00762DSC00763

Mama (keď dofotila, čo bolo potrebné) si odtrhla od tela vlastný kus odevu, aby stroskotanca zababušila a dala mu tak šancu na nový život v suchu.

DSC00767

Teraz, keď to tak hodnotím, myslím, že bol jediný z našej rodiny kto sa v oceáne vykúpal celý. Zaslúži si medailu.

Po menšej vlnkovej dráme sa odoberáme pomaličky domov, napapáme sa (jedlo pôsobí ako balzam na neríjemné zážitky, špeciálne u Martinka) dosýta a už balíme všetko potrebné na veľkú cestu. Veru, dnes nás čaká veľký výlet do Cape Reinga.

Katka nakrémovala všetky detské tváričky, Ľuboš si naleštil všetky objektívy a Eddie slastne zavrčal. Keby mal chvostík, zavrtel by ním. Ide sa do Cape Reinga a to po 90 mile beach! Eddie je 4×4, Eddie to dá.

LPP_8980LPP_8973

Keď sa kolesá prvýkrát dotkli jemného piesku, šofér i Eddie boli vo vytržení. Vzadu bolo veselo, okrem detí sme brali aj Johannu, novú wooferku z Nemecka, ktorá vystriedala dvojicu Frantíkov. Sedela medzi nimi, čo teda skutočne nebola výhra, ale občas sme ju vypustili, aby si mohla i ona zacvakať foťákom. Nakoniec – vďaka nej máme i náš krásny plážový portrét s Eddiem.

LPP_9019 LPP_9029

Cesta po pláži bola dlhá, predlhá. Johanna sa nedobrovoľne oboznamovala so slovenskými detskými pesničkami, Ľuboš si viditeľne užíval jazdu po pláži, pričom využíval celú jej šírku.

LPP_8997

Keď sa skončilo plážové „rošambo“, zabočili sme na normálnu cestu. Niekoľko minút sme šli cez les, potom cez ovečky, kopce, ovečky, kopce a bum – stojíme pred Sand Dunes.

Juchú, vyberáme dosky od Glenna, aby sme si mohli na vlastnej koži vyskúšať spúšťanie sa po pieskových dunách.

LPP_9073

Hoci za posledných 5 rokov som na slovenských pieskoviskách ako doma, toto ma celkom dostalo. Konečne piesoček pre dospelých. Spúšťať sa dá len zo skutočne veľkých dún, pretože hoci to vyzerá hrozivo, šmýka sa to pomalšie než by ste čakali. Darmo, sneh je sneh.

LPP_9092

 

Najprv ide Johanna, potom Ľuboš.

Ja, poučená na predošlých pokusoch, zahaľujem svoju tvár na maximum do šatky a oddávam sa hŕbe piesku.

Techniku som už odkukala, pekne po bruchu dole hlavou.

 

LPP_9106LPP_9131

Endorfíny sa vyplavujú jedna radosť. Tak, ako má hore človek obavy, dole má famózny pocit, a telo si pýta viac. Ale to šľapanie! Au, au.

Keby tam bola lanovka, ostávame aj celý deň.

Kubko si to skúsil zo štvrtiny kopca, pričom plakal vždy 2x. Raz, keď šľapal hore a druhý raz, keď sa šmýkal dole, pretože ho vždy vykotilo.

DSC00662 DSC00674

Nuž, ak náhodou pôjdete niekedy okolo, rozhodne ľahnúť na brucho a hlavou dolu. A dajte si šatku, inak si budete nachádzať piesok v ušiach ešte niekoľko dní ako Ľuboš.

Ku Cape Reinga prichádzame tesne pred západom slnka. Toto je hádam skutočný koniec sveta. Tu sa spája Tasmánske more s Pacifickým oceánom a v mieste stretnutia čeria vodu do búrlivých bielych vĺn.

Krásny prírody úkaz – pre Maorčanov predstavuje spojenie muža a ženy.

LPP_9141LPP_9200

Máme šťastie a vďaka dobrému počasiu môžeme sledovať aj nádherný západ slnka. Deti sa dokonca za sľúbený keksík nechali aj zvečniť na jednej fotke (ozaj sa inak nedalo, boli besnejšie ako tá čeriaca sa voda).

Keď sme prišli späť na parkovisko, bola už tma, deti schrúmali dohodnutú odmenu a o chvíľu sme už v spätnom zrkadle videli len tri spiace telá. Áno, vrátane Johanny.

 

LPP_9012