U Ramina a Alexandry sme strávili svoje prvé dni a lepších ľudí na aklimatizáciu by sme si ani nemohli vybrať. U nich sme s pochopením dospávali časový posun, zoznámili sa s novozélandskými zvyklosťami, nazerali do základov flóry a fauny, boli to oni, vďaka komu sa nám podarilo kúpiť auto, kto nás pripravil na najväčšiu cestu nášho života. Cítili sme sa u nich nie ako dobrovoľníci, ale ako hostia, ktorým dopriali len to najlepšie. Alex, Ramin, ďakujeme za vrelé prijatie, úprimnosť a ľudskosť!

Posledným dňom nášho skvelého týždňa bola nedeľa. Auto kúpené, všetci spokojní, dopriali sme si teda malý výlet: dvojhodinovú plavbu pri Aucklande veľkým katamaránom. V cene bol aj obed priamo na palube.

Tak sme sa tešili, že sme to skoro nestihli. Po nalodení Paukejovcov, utierajúcich si spotené čelá, katamarán radostne vyplával z prístavu.

Luxusnú trojposchodovú loď sme hneď prekutrali, pretože s našimi drobcami sa nedá sedieť na stoličkách, ani keby boli zo zlata.

LPP_8801

Vyhliadky z lode boli nádherné, deťom sa plavba páčila, užili si ju určite viac ako svorne usadení dôchodcovia v reštaurácii. Stewardi na palube sme tvárili vznešene a chodili okolo dôchodcovských stolov aby nadviazali nenútenú konverzáciu, ktorú majú v popise práce.

Naši drobci medzitým objavili nedovreté dvere do kapitánskej kabíny. Ľuboš ich ich vzal preč v momente, keď si nadšene štylizovali ukazováky nad farebnými tlačítkami.

Hudobná kulisa na palube bola dosť chaotická. Ale tak – čo čakali, keď tam dajú jukebox do výšky našich detí?

LPP_8818

Jedlo bolo výborné, hoci naši drobci nezjedli nič. No fakt. Teda ak nerátam kúsok žemle, čo poobhrýzal Jakub. Žemle! Chápete? Boli tam ryby, krevety, šaláty, ryža, jahňacina, omáčky a všakovaké iné veci a on si dá žemľu. Nemáte aj vy niekedy pocit, akoby vám to tie deti robili naschvál? Maťko, čo jedáva za dvoch, si napríklad nedal nič. Asi prvýkrát v živote nejedol obed a to práve vtedy, keď ho má zadarmo, na výletnej lodi, na Novom Zélande. No nemám slov.

Mám z toho v krku hrču. Zalievam ju pivom za 9 NZ$.

LPP_8856

Po kolísavej plavbe na Katku čakala naša Toyota. Mojou úlohou bolo odšoférovať  domov, keďže zajtra ju budeme musieť vrátiť do požičovne a zároveň odísť na našom novom Jeepe. Zvládla som to s odretými ušami. Po odparkovaní Toyoty v cieli v každom z nás dozreli iné pocity: mne spadol kameň zo srdca, Ľubošovi obavy zo zajtrajška ešte viac narástli a Maťko sa povracal.

LPP_8919

Večer bol ale príjemný. Keď sme vydrhli autosedačku a vykúpali Martinka, čakal nás posledný večer strávený v tejto milej spoločnosti. Ramin opäť trochu politikárčil a sťažoval sa na Maurov ako ľahko zneužívajú svoje privilégiá na Zélande. Celkovo sme dospeli k záveru, že na Zélande sa všetko točí inak ako u nás:

  • Vďaka Coriolisovej sile sa voda v umývadle točí opačným smerom
  • Teplá voda je naľavo a studená napravo
  • Ubúdanie mesiaca je tu ako pribúdanie a opačne
  • Orion je na novozélandskej oblohe dole hlavou
  • Autá jazdia po ľavej strane, čo už viete, ale smerovky sú tiež naopak a zamykanie auta je tiež opačne – doprava
  • A vedeli ste, že je ľahšie cestovať zo Zélandu do sveta ako zo sveta sem? Ak nás navštívia Novozélanďania, časový posun zvládnu za jeden, dva dni. No ak cestujeme my sem, trvá týždeň, kým sa spamätáme z cesty. Veru, cestovanie do budúcnosti nie je nič jednoduché.