veselooblacno.sk

…keď cesta je cieľ…

Posledných osem mesiacov v skratke

Ako to celé začalo? To je dlhý príbeh. A tak to skrátim na to podstatné.

9 mesiacov pre odchodom:

Potreba zmeny v čase a priestore. Niečo zvláštne ma tlačí v hlave. Myšlienka :)

8 mesiacov pred odchodom:

Po niekoľkodňových prípravách a čakaní na správnu konšteláciu hviezd som sa rozhodla prísť otvorene s návrhom na cestu na Nový Zéland k mojej polovičke.

Nastalo vážne ticho.

O niekoľko dní sa manžel k myšlienke nečakane vyjadril v najvyššom pozitívnom zmysle “možno”.

…je to tam!

7 mesiacov pred odchodom:

Po úmorných mailoch, telefonátoch, výpočtoch a hľadaní riešení sú dovolenka a voľno v práci vybavené. Pohodaaaa.

 

8 týždňov pred odchodom:

Niekoľkým známym a rodine sme naznačili, že na zimné akcie a Vianoce s nami nemusia rátať.

Deti žijú v sladkej nevedomosti a neposlúchajú ako iné bežné dni.

Robíme si odvážne plány, používam farebné fixky a kreslím si trasu do mapky, kam by sme mohli ísť.

 

4 týždne pred odchodom:

Máme letenky a môj muž začal naozaj veriť, že niekam odchádzame. Chvíľkové zimomriavky. Deťom oznamujeme výlet na koniec sveta.

Narýchlo dopisujem nákupný zoznam, odrazu mám pocit, že nemáme dostatok liekov, topánok, oblečenia, ničoho. Ale nebojím sa, času dosť.

 

3 týždne pred odchodom

Prepisujem plán, odsúvam povinnosti, prelepujem postIt štítky, rozdeľujem kompetencie.

Nakupujem.

Do mapky už nezakresľujem nič.

 

2 týždne pred odchodom:

PostIt strhávam a zahadzujem do koša, mením priority, poznámky sa stávajú nečitateľnými.

Mapku Zélandu som niekde stratila.

Blízke okolie (vrátane okoloidúcich na ulici) Maťka a Kubka zaručene vie, čo budeme robiť najbližšie dva mesiace. U mňa dochádza k nečakanému uvedomeniu si celej situácie a chytá ma chvíľková panika. Zaháňam ju večerníčkom a teplým čajom. Pomohlo.

 

1 týžden pred odchodom:

Náš domáci nám doviezol novú chladničku..(!) hm…ozaj dobre načasované. Tá sa na najbližšie 4 dni veru zíde.

Kubko sa pýta, ako budeme na Zélande chodiť kakať, keď tam nemajú papier. Nespomínam si, že by sme túto tému niekedy otvárali.

 

5 dní pred odchodom:

Kubko sa lúči s babkou slovami: “Babka, ale keď budem odchádzať neplač, radšej mi zakývaj”. Je to statočný chlapec…čo sa o babke povedať nedá…

Mám pocit, že čím viac periem, tým viac periem.

Bolí ma brucho.

 

3 dni pred ochodom.

Ešte stále nie sme zbalení. Lúčim sa s kamarátkami a kolegmi v práci. Sľubujem, že sa vrátim. Vrátim??

Dnes som si na tajňáša poplakala. Ale ináč sa začínam hrozne tešiť.

 

2 dni pred ochodom.

Brucho ma bolí celý deň, poldecák to istí. Jakubko pomáha baliť, takže mi to všetko trvá o čosi dlhšie.

Odosielam posledné veci do práce.

Večer sme si pustili dokument o Aucklande, dopozerali sme ho za hurónskeho revu a skákania našich chlapcov, takže si pamätám len bungee jumping, maorský tanec HAKA a ZOO, kde prebehol ozajstný kiwi.

No už sa teším. Asi si dám jedného aj ráno.

Next

36 hodín lietania

2 Comments

  1. monika

    Caute Katka s Lubosom a Matko a Kubko, ……..vázne skvelý nápad a prajeme strasne krásny cas. Komentáre od Katky sa mi fakt pácia, Katka mala vzdy crevo na písanie! Sledujeme fotky, tak sa majte!

Pridaj komentár

Powered by WordPress & Theme by Anders Norén