Ráno je chladné, no rozhodne to bola najteplejšia noc doteraz. Dokonca sme nemali termoprádlo. Ho ho ho!

Na raňajky si robíme chlebík vo vajíčku, ale aby ste vedeli: Domáci chlebík v domácom vajíčku, prosím pekne. Taaak. Mňamka na druhú.

Čaj pijeme pri tunajšej teplote vždy studený. Každým dňom skracujem čas lúhovania, aby nestihol vychladnúť. Márne. Zajtra si strčím asi čajový sáčok pod jazyk a zalejem si ho rovno v ústach.

Ráno trávime čas s Arianom a Kianou, utekáme s nimi dole na pašu (majú tri ohrady) a kŕmime ovečky. Oviec majú síce niekoľko, no sú divé a bojazlivé. Len sa tak pasú a žijú si svoj život medzi dvoma ohradami. Raz za rok ich Alex s Raminom naženú hore, ostrihajú a vyplašené pošlú späť do výbehu. Dve z nich však mali od malička, boli Kianou a Arianom kŕmené fľaškou plnou mlieka, dvakrát denne a zahŕňané láskou od útleho detstva. Dostali mená a každá má svoj vlastný obojok. Volajú sa Missy a Picaboo. Keď nás zbadajú,  normálne idú za nami. Hladkáme ich, kŕmime granulami z košíka.

Aj chlapci majú radosť. Hladia ich, ťahajú na vodítku. Nádhera.

LPP_8676LPP_8667

LPP_8711 LPP_8712

Ramin navrhol, že Ľubošovi pomôže s nákupom auta. Dnes je posledný možný deň. A tak nás opúšťajú a spolu s jedným technikom sa vyberajú na obhliadku vytipovaného auta. Ich obhliadka sa nakoniec natiahla až do 16.00.

My s Alexandrou zatiaľ spoločne varíme, perieme, rozprávame sa, staráme sa o štyri deti, ktoré sa starajú miestami o seba samé a občas aj do seba, vtedy musia ísť od seba.

LPP_8698LPP_8626

Poobede sa opäť vyberáme za ovečkami. Počasie je krásne, najkrajšie. O chvíľu k nám vidím bežať Ľuboša. Už z diaľky mu nadšene blikajú oči ako dva reflektory. Viem, že má dobré správy. „Tak, miláčik, máme auto!“ oznámi mi s radosťou a zaklincuje to sladkou pusou. Cítim, ako mu spadol kameň zo srdca. Aj mne.

Hladká na striedačku obe ovečky a pritom súka zo seba všetky parametre a čísla, ktorými by ma ohúril (mňa absolútnu nevodičku – čo vie o autách veľkú belú– hej? Všetko, čo som si zapamätala je, že je to jeep tmavozelenej farby). Povie všetko, okrem ceny. Ako vždy :)

autaKeď sú ovečky dostatočne vyhladkané (pre istotu ich obzerám, či sme im nezanechali lysé miesta) poberáme sa k domu. Už z diaľky vidím nové auto. Je krásne. Je také…no ako by som to…také tmavozelené :)

 

Ramin chystá mäso na barbeque. Typický iránsky kebab: dlhé ploché špajle obaľuje mletým mäsom. Takzvané Kabab Koobideh. Ked je to upečené, zošuchne sa to zo špajle a vloží do tzv. sangak chleba. Placky, z vody a múky, pečené na sucho na panvici. Poznáme to ako “arabský chlieb”.

LPP_8720LPP_8791

Ja s Alex chystáme šalát. Kým Ramin rozdúcha oheň a pripraví veci na grilovanie, tatino spĺňa Alex malý sen: chystá na terase miništúdio, aby pofotil malú Kianu. O chvíľu je nastúpená v gymnastickom úbore a rozcvičuje svoje tenké telíčko. Kiana je vo svojom živle. Žiaden ostych či hanba – pekne fotografa komanduje, čo a ako má fotiť. :)

LPP_8739LPP_8781Výsledok je úžasný. Kiana  si robí zo svojím telom to, čo by som si ja so svojím v živote nedovolila.

Pripomína mi dážďovku, čo sme vo štvrtok vyhrabali zo zeme. Samozrejme, v krajšom úbore.

LPP_8747

Večera je fantastická, ako poďakovanie odovzdávame Raminovi fľašku Karpatského Brandy. Bez jeho pomoci by sme dnes vlastné auto nemali a ak hej, určite nie v takej kvalite za tak výhodnú cenu. Ramin fľašku ocenil. Nech mu padne na zdravie.

Po príjemnej večeri nám Alex a Ramin navrhujú malú prechádzku do džungle. Návrh sa nám páči. Spolu s Alex berieme menších drobcov (čiže mojich) a vyberáme si ľahšiu trasu. Chlapi berú tých starších, dve mačety – presekajú si vlastnú cestu.

Stretávame sa celkom dole pri malom vodopádiku. Pohyb nám padol veľmi dobre. Bzeráme sa okolo, rozmýšľam, či urobiť nejakú foto. Kiana lozí ako Tarzan po lianách a Arian mačetami štiepi stromy hlava nehlava. Milé deti. Maťko je rodený turista, celú cestu sa nesie na rukách.

DSC00530

Vraciame sa a na údolie už padá tma. V obývačke zavládne pohoda. Ramin si búcha prstami na Tombak (iránsky hudobný nástroj – bubon), potom nám Arián predvedie hru na Ukulele. No a posledná je Alex, ktorá vybaľuje gitaru a texty a spolu spievame trampské a maorské pesničky. Idylka.

LPP_8701