LPP_2102Paul a Sanaya nás večer oslovili, či by sme mohli na druhý deň ísť na Oparara Arch, radi by nás s deťmi nafilmovali, ako spoznávame prírodné krásy v Karamee. Sanaya sa pri tom usmiala, že vie, že sme tam už boli, ale ocení, pokiaľ sa budeme tváriť, že tam ideme prvý krát.

Trošku som bola z toho nesvoja, no za to Ľuboš bol nadšený: kiežby by jeho každodennou prácou bola turistika…

Ráno sme teda nabalili na výlet, čo nám prišlo pod ruku, nechýbal sprej na sandflies, s ktorými sme minule bojovali ako Asterix a Obelix s Rimanmi no aj tak nám uštedrili niekoľko hryzancoštipancov, z ktorých sme sa zotavovali ešte ďalšie dva týždne. No. Len aby sa nezabudlo.

Lenže čo čert japonský štáb nechcel, museli sme svoju hodvábnu pokožku natrčiť tým beštiám opäť. Nádych, výdych, neva, šak ma točí telka. Som hviezda. Doštípaná, ale hviezda.

LPP_2155Scenár bol nasledovný: japonsko-austrálska rodinka pôjde so slovenskou rodinkou do džungle, aby tá prvá tej druhej ukázala kúsok Heaphy Track, potom sa pôjdeme spontánne jašiť na pláž s našimi spontánnymi deťmi a napokon pôjdeme pozrieť nádhery Oparara Arch, kde si dáme spoločný piknik a spoznáme sa bližšie. Úlohy sú rozdelené, my sme si z klobúka vytiahli tú slovenskú rodinu. Pridelené deti boli: Jakubko a Martinko. Neviem, kto miešal karty. :)

 

LPP_2089Naše prvé kroky viedli teda k Heapy Track. Je to jedna z najkrajších túr na Novom Zélande, štvordňová trasa spojená s nocľahom v horských chatách, na ktorej sme samozrejme neboli a nebudeme. Tak nás chcel Paul asi trochu natiahnuť, aby nám a štábu ukázal, čo všetko neuvidíme na dovolenke s deťmi  :)

Malého Winstona a Martinka napechoríme do nosičov, Kubko a Diva – štvorročné deti džungle – majú voľnobeh. Túra začína príjemne, prvá zastávka je pri visutom moste. Japončíci tu ukázali svoju povahu naplno. Snímať, snímať, snímať. Najprv si potrebovali natočiť most samotný, takže sme chvíľu počkali, kým prejdú všetci turisti a keď bol most prázdny a v kľude, urobili si pomalý záber podľa svojho gusta. Potom nasledovala dramatická scéna, kedy ideme po moste, jeden za druhým smerom k Heaphy Track. Kameraman to mal náročné, nielen, že šiel celý čas pospiatky ako rak s kamerou pred nami, ale most sa hýbal a musel udržiavať rovnováhu.

DSC02114Keď sme ho prešli, štáb sa vrátil naspäť a my sme sa mali akože vracať z túry naspäť, takže znovu, len opačným smerom. Tam nám povedali, že to musíme natočiť ešte raz. Chceli natáčať z viacerých uhlov a my sme mali dodržať zakaždým rovnaké poradie. Napokon sme sa takto vracali 3x, čiže most sme v priebehu 10 minút prešli šesťkrát a stále sa pri tom tvárili, že je to „Ten krát po prvé“. Teda, všetci okrem Kubka, ktorý pre tieto móresy už ku koncu nemal pochopenie a ak náhodou zliepali tieto scény dokopy do jedného obrazu, isto sa čudovali, ako ten slovenský chlapec na začiatku mosta hopsá plný nadšenia a na konci mosta už len znechutene kráča z nohy na nohu.

LPP_2067Chodník ďalej viedol cez les, zastavili sme sa pri prvej vyhliadke. Z nej sme videli pláž a oceán. Všetko, čo malo spúšť, cvakalo a točilo ostošesť. Deti ochutnávali divoké rastliny, ktoré Paul sám predviedol, že sa jesť dajú a potom sa zahrali s mikrofónmi a stojanmi. Paul a Sanaya nakoniec usúdili, že by sme sa mali pobrať pomaly naspäť, aby sme všetko stihli, ako je naplánované. Opät sme prechádzali  cez most, no tentoraz už bez kamier.

LPP_2074Naše ďalšie kroky vedú na jednu z najkrajších pláži, aké sme mohli na Novom Zélande vidieť a zažiť na vlastnej koži. Samozrejme, ani tu sa nevyhneme Sandflies a stavím sa, že tu som ich mala dokonca medzi zubami, tak nádherná tá pláž bola (a tak silno svietilo slnko). No, neusmievaj sa pri toľkej kráse. Chvíľu som zostala len stáť v nemom úžase. Po pravej strane som mala vysoké bralo, do útesu narážali vlny. Po ľavej strane absolútne nádherná piesková pláž. Spredu nekonečný oceán  a vzadu zelená džungľa. Nad hlavou slnko a pod nohami horúci piesok. V zuboch a na nohách sandflies. A v hlave predstava ako sa už nikdy nevrátim domov. Hm.

Zo sna ma prebudila videokamera. No dobre, práca volá, nie som tu predsa na dovolenke :)
LPP_2086Treba ísť, skákať s deťmi po pláži a nechať sa pri tom zvečniť pre japonské publikum. No dobre, nejako sa prekonám.

Po pláži nás čaká nasadanie do áut a hurá do pralesa, smer Oparara Arch. Pred cestou sa nám treba trocha posilniť, nezačneme predsa tak zhurta. Hneď na parkovisku pri piknikových stoloch sme si teda pekne krásne rozložili svoj bufetový stolík. Sanaya a Paul mali pripravené oriešky a sušené plody a ryžové guľky s morskými riasami. My sme sa neodneli, vytiahli sme párky a vajíčka natvrdo. Nik ani okom nemihol. Sanaya i Paul sa však trochu prekvapili, keď sme k jedlu vytiahli z ruksaku i fľašu vína a plastové vínové poháriky. A keďže sa práve chvíľu netočilo, všetkým sa úprimne rozžiarili očká. LPP_2094Na pohárik sme pozvali aj pána moderátora, zvyšok štábu mal svoj obed rozložený pri ďalšom stolíku.

Tomu sa hovorí piknik.

S plnými bruškami a príjemnými pocitmi sme sa vybrali obdivovať krásy subtropického pralesa. Diva tu bola ako doma a na svoj vek bola pomerne svižná a nebojácna. Kubko na tejto túre už nováčikom takisto nebol a tak si to šinuli pred nami ako vláčik. V jaskyni pod samotným oblúkom urobili niekoľko fotiek a štáb si natočil najprv niekoľko záberov bez nás, skúmal, ako a čo by mohli s nami natočiť. Medzitým sa už Paul zabával hádzaním veľkých kameňov do potoka. Ten bol plytký a studená voda špliechala na všetky strany. Získal si pozornosť všetkých detí a radosť nemala konca kraja. Potom k nám podišiel štáb a a podľa scenára nám Sanaya mala ukazovať oblúk a všetci sme sa mali svorne kochať a krútiť hlavami hore a dole. Napokon to natočili na štyrikrát, pričom nás stále burcovali k väčším „Ach“ a „Och“. Doslova sme mali nahlas ochkať a žasnúť.

LPP_2109Potom k nám prišiel moderátor a dal si s nami dvoma krátke interview. Pýtal sa, ako sa nám tu páči a či je pobyt tu pre nás osviežením. Do toho hodil Paul obrovský balvan za náš chrbát tak, že to ošpliechalo nielen mňa ale i japonského moderátora a náramne sa pri tom bavil. Nebola iná odpoveď: „Áno, je to tu veľmi osviežujúce.“

A zďaleka to nebolo posledné osvieženie dňa. Keď sme sa vrátili na parkovisko k autám, rozlúčili sme sa. Japonský štáb šiel natáčať rodinný život Sanayai a Paula, takže my sme mali v tomto okamihu už voľno. Paul nám odporučil vyjsť si ešte vyššie pozrieť Mirror Tarn. Jazero uprostred lesa je vraj veľmi fotogenické, má nádhernú zrkadlovú hladinu a krásne okolie. Ľuboša nebolo treba presviedčať.

K jazierku viedol príjemný turistický chodník. Taká desaťminútová prechádzka. Trasa končila priamo pri vchode do jazera. Okolo už boli len samé stromy. Z jazera pri vstupe trčali vysoké trávy a tým, že sa hladina nehýbala a bola ako zrkadlo, človek mohol ľahko prehliadnuť, kde vlastne chodník končí a kde začína voda. To sa stalo osudným pre naše zamyslené dieťa a tatino nestihol ani statív rozložiť, počuli sme len slabé “čľup!” a už zachraňoval Kubka, ktorý sa za necelé dve sekundy ponoril do jazera až po plecia. Z prvotného šoku sa na súši dostával ďalšie tri sekundy, až potom začal plakať.

DSC02201a DSC02218aZačala rýchla vyzliekačka, a navliekačka dospeláckeho trička. Nový plán: ja s deťmi – smer auto a Ľuboš ešte dofotí, čo nestihol a dobehne za nami.

V aute sme mali nejaké náhradné oblečenie, Kubka sme dali do čistého, z jeho turistických topánok vyliali vodu a nasadili šlapky. Slzičky už vyschli, už bolo dobre.

Naučili sme sa, že voda na Zélande je rôzne studená (ale vždy studená), rôzne hlboká, niekedy sa tvári, že je príjemne teplá, niekedy že sa chce len hrať, niekedy, že tam vlastne vôbec nie je, každopádne treba si na ňu dávať veľké bacha a zapisujem si ju do zoznamu novozélandských hrozieb, hneď za sandflies a Stacey (avokádovú farmu).

Momentálna kúpacia bilancia vyzerá takto (navrchu sú hrdinovia, dole suchári):

Jakubko: 1x – jazero Mirror Lake (nedobrovoľne, komplet aj s topánkami)

Martinko: 1x – oceán (nedobrovoľne, naboso)

Mama: 1x – jazero Taupo (dobrovoľne, v plavkách, ale s miernym odporom)

Tatino: 1x – jazero Taupo (dobrovoľne, v šortkách, ktoré volá plavky, a tváril sa, že má radosť)

DSC02229a

Lúčim sa s vami s minimalistickou vypočítavankou (čoby zhrnutím tohto dňa):

Kamery tam,

kamery tu,

pozor na jazero,

urobí “bu”!