Ráno bolo čerstvé ako nikdy. Dnes som kofeín nepotrebovala. Dnes som šoférovala. Ja do Aucklandu v Toyotke a tatino s detvákmi v našom novom Eddovi (tak sme nazvali svoj nový jeep). Ako ste už včera mohli čítať, z Katky sa v podstate za noc stala šoférka. Doma na Slovensku nejazdím, ani sama, ani so spolujazdcom, lebo šak to je nuda – známe mesto a ulice, volant naľavo. Zato jazdiť prvýkrát rovno na Zélande je oveľa väčšia prča.

(dole na prvom obrázku náš nový jeep a za ním Toyota čakajúca na vrátenie)

autaDSC00541

Nebojte sa, všetci to prežili. Stierače som zapla na kruháči iba raz, kamión na mňa na dialnici trúbil tiež iba raz a tá ručná brzda na parkovisku, to ani nestojí za spomenutie.

Zvládla som to a basta a odšoférovala som si to celkom sama, celý čas naľavo a plynulo a aby ste vedeli, som na seba hrdá! Po pôrode mojich detí si zapisujem druhý najsilnejší zážitok :) Olé!

Môj manžel si po šťastlivom príchode do autopožičovne utrel z čela pot, vyžmýkal tričko a niečo zamrmlal. Taký bol rád, že to ani nevedel prejaviť. Na najbližšej pumpe mi kúpil ultra dobrú kávičku aj s pohárikom a to už som vedela, že mu v skutočnosti silno, silnoooo odľahlo.

Potom už nasledovalo len 400 kilometrov na sever s armádou hlučných trpaslíkov na zadných sedadlách. Ale myslím, že chvíľu aj spali. :)

Po príchode do campu nás privítala Debbie, majiteľka a hneď nám všetko ukazuje, je milá. Máme izbu vedľa recepcie, hore spoločná kuchynka a obývačka pre wooferov. Okrem nás sú tu dvaja Frantíci, ale veľa toho nenahovoria.

DSC00558

Narýchlo  sa vybaľujeme a utekáme pozrieť na pláž, je to len kúsok. O pár minút je západ slnka. More silno duní, obrovské vlny sa lámu a robia veľký hluk. Deti sú z tohto prírodného divadla dosť prekvapené, až sa nebojím napísať, že vydesené.

Ale to farebné divadlo pred spaním…bolo tuším lepšie ako dedko Večerníček.

LPP_8944 LPP_8953

Nasledujúce ráno prší a na nás čakajú prvé úlohy.

Zoznamujeme sa s WaDSC00573rrenom a Debbie (Debbie číslo dva) – dvaja novozélandskí dôchodcovia, ktorí cestujú karavánom po Zélande niekoľko mesiacov. V tomto campe sú asi 7 týždňov.

Warren si počas rozhovoru otváral čerstvo vylovené mušle jednu po druhej a chlapci sa hrali s ich psíkom, ktorý si všetko nechal. Jednu mušľu otvoril a podal Jakubkovi. Ten sa s hnusom odvrátil a Warren si ju so smiechom hodil rovno do úst.

Zoznamujem sa s Dawn, pravou maorčankou, ktorá tu je chyžnou a všetka práca houskeeperky je v podstate len na jej pleciach. Dawn mi dáva plachty, rôzne návliečky, uteráky a podobne, ktoré je potrebné zošiť, upraviť. Debbie mi zas ukazuje šijacie stroje, vyberám si Brother a čoskoro sme kamoši. Šitie mi ide od ruky, je to jednoduchá práca. Ľubošovi nenašla zatiaľ nič, s čím by mohol pomôcť, tak berie deti na pláž. No fajn.

Na obed nám došlo že nemáme obed a tak sa vyberáme do obchoďáku Pack´n´save ktorý je cca  15 kilometrov od nás. Nakupujeme do zbláznenia, deti skáču vo vozíkoch, a kričia ako na ralLPP_8914lye.

Keď máme nakúpené ako na Vianoce, hádžeme deti a tašky do auta. Ľuboša však zamrazí, keď nájde rozsvietené svetlá. Skúša naštartovať.

Miestna Maorčanka stojí oproti a usmieva sa. Ukazuje nám, že asi nenaštartujeme. Ľuboš skúša, ale márne. Ale to už stojí pri nás jej manžel aj s káblami v rukách. Nečakajú, kým ich poprosíme o pomoc. Teta pripláva aj s jej autom, o chvíľu je problém vyriešený.

DSC00562

Vysvetľujeme nezvyk a nezmyselnosť svietenia i počas dňa na Slovensku. No, nevysvetľujeme, to sa nedá vysvetliť, len vravíme. Maorčania sa len usmievajú. Poďakujeme sa a odchádzame s vagónom jedla a príjemným pocitom naspäť do campu. No obávam sa, že u nás na Slovensku by dobíjanie baterky takto nikdy neprebehlo.

Poobede ideme na pláž, pekne spolu. Hráme sa s vlnkami. Pláž je skutočne obrovská, je odliv, a my beháme  a kopírujeme vlniaci sa oceán. Deti výskajú, keď utekajú pred prichádzajúcou vlnkou a tešia sa, keď ju “naháňajú”.

DSC00627 DSC00625

Pláž je posiata vyplavenými mušľami, ktoré dvíhame a obdivujeme. Piesok je všade jemný a suchý je príjemne teplý. Deti sa v ňom vyvaľujú, formičkujú, koláčikujú, no najradšej zo všetkého si v ňom zahrabávajú nohy.

DSC00614

Je to príjemný relax. Vnímať otvorený a slobodný priestor všetkými zmyslami. Deti môžu behať bosé hore-dole, zamočiť sa, zašpiniť sa, sú slobodné.

Myslím, že prvé zoznámenie s oceánom dopadlo na jednotku.

 

Aka fuka fundaluka

Slnko svieti, vietor fúka,

Paukejovci na pláži,

kto sa plávať odváži?

Dáme si len rýchly beh,

na druhý svet…

DSC00731