Niektoré dni sú také horúce, že pracovať a neísť sa potom kúpať k vode by bol hazard so životom. Voda na Zélande je ľadová, nebudem vám klamať. Kiwi obyvatelia sú zvyknutí, čvachtajú sa v mori od detstva.

DSC_2368

Dnes sme sa k jazeru vybrali hádam úplne všetci. Ja som sa odvážila ísť do vody po pás (uau), Ľuboš si nenormálne zaplával. Pri pláži sme objavili kamene, ktoré sú tak pórovité, že ich voda nadnáša. Deti (ale najmä náš tatino) mali z tohto objavu veľkú radosť, tak si ich potom hádzali ostošesť.

DSC_2366Tento bol hádam najväčší. A verte alebo nie – ani ten sa neponoril.

Nikdy by som nepovedala, že sa raz všetci zahráme s jedným deravým kameňom pol hodinu. Hneď som si predstavila to množstvo hračiek, čo doma nakupujem, aby som ich mnohokrát zabavila aspoň na 15 minút.

…myslíte, že by sa mi zmestil do kufra?….hm

 

Gail priniesla k jazeru prútený košík s hrou s názvom KUBB. Hneď sa vo mne prebudila zvedavosť. Košík som hneď dôkladne preskúmala. Je to tradičná švédska hra, vraj ju hrali už Vikingovia (oni sa niekedy hrali???) a je celkom obľúbená, keďže má jednoduché pravidlá. Môže si ju zahrať celá rodina, či partia, kdekoľvek vonku.

LPP_0616

Chvíľu sme počkali, kým sa nás pozbiera dostatočné množstvo a rozdelili sme sa na dve družstvá.

Vytvorili si na trávniku ihrisko, dali do stredu figúrku kráľa a snažili sa súperovi zhodiť kolíkom v ruke postavené drevené kubby na súperovej strane.

To je samozrejme len skrátená verzia, tu si môžete prečítať plnohodnotné pravidlá.

LPP_0511LPP_0553

Hádzali sme ostošesť a zabávali sa ako malé deti. Drobci si zatiaľ vedľa stavali zo zvyšných drevených kvádrov svoje roztomilé domčeky.

LPP_0599LPP_0615

A viete, čo je ešte výborné? Že si takúto hru môžete vyrobiť i sami, doma. Nejaké tie drievka sa určite nájdu aj u vás doma, či v prírode. (návod)

***

Konečne jeden deň čo prší. Už by som ani neverila, že Nový Zéland je daždivý ostrov. Ale nie… Samozrejme, práve vďaka dažďu vyzerá táto nádherná krajina tak ako vyzerá. Dnes sa v Turangi konajú cyklistické preteky, napriek dažďu je na ceste plno cyklistov, muži, ženy a zvedaví diváci.

Všetci wooferi z farmy dnes boli pomáhať, celé doobedie stáli pri ceste v daždi. Nakladali bicykle, riadili dopravu. Odmenou im bolo bohaté občerstvenie počas pretekov. My, ako rodina sme dostali voľno a tak sme navštívili miestnu knižnicu a plaváreň. Boli to jediné miesta, kam sa dá schovať pred dažďom. V knižnici sme si prečítali zopár detských knižiek, pohrali s hračkami v detskom oddelení (teda drobci, my len vtedy, keď sa nikto nepozeral) a pripojili sa na internet. Pripojenie na farme nebolo, takže som príspevky na blog mohla pridávať len vďaka milým tetuškám knihovníčkam.

DSC01144 DSC01143

Na Awhi farme sa najčastejšie varia polievky. Keďže nás je tu dosť veľa, varíme v ozaj veľkých hrncoch. Keď sa nezje celá, večer niekto z nás dostane úlohu polievku “nadstaviť”. Je to jednoduché. Nakuknete do hrnca, zoženiete ešte viac toho, čo tam vidíte. Ochutnáte, hádate, aké korenia boli použité a snažíte sa to veľmi nepokaziť. Uvaríte a zmiešate s pôvodným obsahom. Tadáá. A ešte vás “spoluwooferi” aj pochvália, ako dobre ste navarili.

DSC01141

Nadstavovanie polievok tu je dosť časté, jednak v rámci šetrenia a taktiež je to úspora času. Jedlo sa nikdy neskladá z polievky a hlavného, ako u nás doma. Je to buď polievka alebo druhé jedlo. Myslím, že aj môjmu žalúdku vyhovuje viac, ak nie je tak prepchatý. Cítim sa dobre aj poobede a som aktívna.

Mary Blossom, Lisina najmladšia dcéra je maorčanka (hoci s netypicky ryšavými vlasmi) a učí sa maorčinu. Dnes sem prídu učitelia zo školy, aby ju preskúšali. Lisa sa teší a opäť sa prejavuje typická pohostinnosť. So Zoe sme dostali za úlohu napiecť palacinky podľa jej receptu. Na každého tri kusy. Dve palacinky budú so slanou plnkou a jedna bude sladká ako dezert.

Dole na obrázku je nachystaný stôl plný plniek do palaciniek a šalátov, palacinky sú zakryté pokrievkou.

DSC01152

Zapli sme tri panvice (viac sme nemali) a liali a otáčali. Išlo to veľmi pomaly. Za ten čas sme mali aspoň trošku viacej času sa spoznať a porozprávať. Zoe a jej kamaráti sú študenti, bývali spolu na internáte v jednej izbe.

Zoe sa priznala, že nechala vo Francúzsku priateľa a veľmi jej chýba. Vraví, že Nový Zéland s kamarátmi naplánovali ešte skôr ako s Alexom začala mať vážny vzťah. No cestovateľského sna sa nechcela vzdať. Na Zélande bude dokopy 5 mesiacov a verí, že ich vzťah túto skúšku pretrvá. Paul takisto opustil na niekoľko mesiacov svoju dlhoročnú partnerku. Je to obdivuhodné a verím, že to ich vzťahy len posilní. Milo ma prekvapilo, že sa Zoe venuje spevu a spolu s Paulom a Guilliomom majú aj kapelu. Počas troch hodín strávených v letnej kuchyni trkotaním o všetkom možnom sme napiekli 50 kusov palaciniek, uvarili dve slané zeleninové plnky (zloženie: zemiaky, mladý cesnak, rajčiny, kokosové mlieko). Ako príloha samozrejme šalát. Prečo nie :)

Skôr než sme sa do nich pustili, Mary Blossom predniesla maorský ďakovný príhovor. A tu mám z neho video:

 

Lisa je šikovnica, lepšie to vymyslieť nemohla: keď učitelia prišli, najprv ich usadila k nám za stôl a ponúkla tými najsladšími medovými palacinkami. Keď sa dostatočne uvoľnili a naplnili brušká dobrotami, spokojne sa presunuli k vedľajšiemu stolu, kde už Mary sypala maorské vety ako z rukáva. Palacinky chutili vynikajúco, skúška pre Mary Blossom dopadla ako inak – na výbornú.

Na druhý deň som sa opäť dostala k vareniu, tentokrát sme varili spolu s Ľubošom a to podľa nás. Rozhodla som sa pre quiche. Nakúpili sme všetko potrebné – smotanu, syr, šunku, cibuľu. S cestom mi pomohla Lisa. Hoci som doma týchto francúzskych dobrôt upiekla niekoľko, chcela som vidieť, ako pripravuje quiche ona. Cesto urobila rovnako ako na pita chlieb. Celozrnná múka, voda a olivový olej. Jednoduché. Pripravili sme tri plechy. Vymiešali sme smotanu a kokosové mlieko s vajíčkami, pridali nastrúhaný syr a šunku a zo záhradky mladý cesnak. Cibuľku som dala skaramelizovať s cukrom na panvicu, posypala ním koláč a šup s nimi do rúry.

Musím povedať, že chutil výborne, doslova sa po ňom zaprášilo. Hoci tu chutí výborne všetko. Po práci, ktorá vám robí radosť, obedujete na čerstvom vzduchu –  jedlo je z potravín, ktoré sú zaručene čerstvé (chladnička tu neexistuje a šalát je zo záhradky) – za jedným stolom s ľuďmi, s ktorými je vám dobre. A vedľa máte šéfa, ktorého obdivujete. Idylka? Nuž, ja by som v tejto konštelácii zjedla s radosťou hádam aj pečené klince.

DSC01215

Samozrejme, nie všetci obyvatelia farmy to cítia takto.

Naši drobci hľadajú doplnkové zásoby v podobe keksov a banánov, kde sa dá. Už ani nevieme kam ich pred nimi skrývať. Všetko nájdu. Ak sa mi náhle stratia z dohľadu, je mi jasné, čo sa deje. Utekám do stanu, kde nájdem dve ufúľané tváričky a koberec plný drobných čokoládových cereálií. Inokedy ani nemusím nikam chodiť, Jakubko náhle dobehne a vraví: „Mami, nechoď teraz určite do stanu. Dobre?“ A uteká preč. To už sa smejeme celá farma.

Jedného dňa sme Maťka načapali dokonca v aute zaparkovanom pred našou jurtou, s niekoľkými papierikmi od žuvačiek. Hneď hrdo priznal, že ich zjedol päť. Spočítali sme obaly – bohužiaľ mal pravdu. Ako dvaapolročný spočíta, koľko žuvačiek zjedol, zostane pre mňa asi navždy záhadou.

DSC01166

Ani Awhi sa neobišla bez tradičnej ochutnávky slovenských tekutých dobrôt. Pohárikov sme museli tentokrát zohnať trochu viac, ale ušlo sa každému. Lisa si veľmi pochvaľovala, myslím, že všeobecne najviac ľudí zaujal Tatranský čaj, ktorý bol síce najsilnejší, ale mal najpríjemnejší pocit na jazyku.

DSC01224

Lisa nám vysvetľuje svoje plány na najbližšie dni: blíži sa deň otvorenia Awhi marketu, ktorý sa bude konať každú sobotu počas celého leta. Odteraz sa budeme preto sústrediť na prípravy – upratovanie stánkov, maľovanie, zdobenie, úprava trhoviska, výroba a balenie handmade produktov, výroba cenoviek. Zdá sa mi až zázračné, že otvorenie sa koná práve v deň nášho odchodu. Bolo to pre mňa veľmi príjemným prekvapením a moja radosť nemala konca; už len preto, že sama handmade veci vyrábam a tento svet je mi blízky.

Hneď prvým mojim produktom boli sviečky zo včelieho vosku. Priznávam, že to bolo prvýkrát, čo som mala možnosť vidieť, ako sa to vlastne robí. S radosťou sme sa do toho pustili – aj s Ľubošom.

LPP_0852LPP_0936

DSC01188Bolo príjemné vidieť manžela v takejto novej polohe. Na sviečkach si dával záležať. Deň pred nami robili sviečky Francúzi, dnes my. Ľuboš preto nenápadne vyzvedá ich techniky, hľadá nové, lepšie spôsoby, porovnáva veľkosti a dizajn hotových sviečok.

Každá ďalšia sviečka z jeho rúk musí byt väčšia a krajšia. Strávili sme tam niekoľko hodín, a myslím, že tatino môže byť hrdý. Dokonca i Lisa vypúlila oči, keď zbadala tie posledné.

 

DSC02370A takéto dve som vyrobila ja vo voľnom čase, ktoré som chcela darovať ako vianočný darček hostom, u ktorých budeme na farme v čase Vianoc.

Ich výroba trvala hodinu neustáleho namáčania, točenia a fúkania, aby rýchlejšie uschli.

A toto je výsledok.

No, čo myslíte, budú mať zo mňa včielky radosť?

 

Počas príprav sa u nás zastavili na farme i maorskí školáci, ktorým práve končí školský rok a na nasej farme im pani učiteľky rozdávali koncoročné diplomy.

Najprv sme sa predstavili, každý vo svojom rodnom jazyku. Požiadali nás, aby sme povedali kto sme, kto sú naši rodičia, aká rieka preteká pri našom meste a  aký je najvyšší kopec. A tak zaznela francúzština, nemčina a slovenčina. Potom sa predstavovali oni – po maorsky. Na konci sa deti normálne naštylizovali do Ú-čka a zborovo odspievali maorskú pieseň (fakt ma to mrzí, no nemáme záznam).

Na oplátku sme im dali dvojhlasne našu “Z východnej dievčatá”. Ľuboš toto neplánované verejné vystúpenie doteraz nevie stráviť (pritom spieval pekne..barytónik…). Myslím, že si to detváky natočili aj na tablet. :)

Diplomy im učiteľky rozdávali ako u nás koncoročné vysvedčenia. Každému podali ruku a maorsky si ťukali čelami o seba. Je to typický maorský pozdrav a videli sme to na Zélande už niekoľkokrát. Diplomy mali zabalené v ručne vypletaných taštičkách z listov banánovníka. Na diplome bolo napísané niečo po maorsky a ich fotka v netradičnom úbore, pomaľovaná tvár a známa strašidelná grimasa – Pukana.  Je to maorská odstrašujúca póza, ktorou sa snažili pôvodní obyvatelia vystrašiť nepriateľa. Muži vyplazeným jazykom a vypúlenými očami (ála Lukáš Latinák) a ženy vypúlenými očami a ľubovoľnou grimasou.

LPP_0848

***

Na farme sa občas zastavili najrôznejší ľudia, ako napríklad Kelly alebo Jamie a vypomáhali s čím mohli, ak bolo treba. Jamie je veľmi fajn a často sme sa rozprávali o jej detstve alebo o výchove detí.

Dnes doniesla pre chlapcov nejaké hračky po tých svojich. Navrhla som, že ich môžeme dať do wooferského stanu. Otvorila som šuflík, aby som vybrala deku,keď v tom som zbadala čierneho pavúka. Myslela som, že je mŕtvy, tak som sa ho snažila nejako vziať a vyhodiť. Jamie ma však odsunula, vzala najbližšiu knihu a rýchlo ho roztlačila. Potom DSC01229vysvetlila, že to bol White Tail, jedovatý pavúk a že sa rád skrýva na takýchto miestach.

Pozerala som na ňu ako Afričan na snehuliaka. Myslela som, že jedovaté vecičky chodia po ľuďoch v Austrálii. Preto sme šli na Nový Zéland, lebo som verila, že moje deti tu nemôže nič uštipnúť  (okrem sandflies a komárov samozrejme). Tadá! Prekvapenieee! :) Veselo nám bolo ešte aj večer, keď už deti spali a my sme ďalšieho objavili na stene. Hneď sme ho zo stanu vykázali. Občas som ho chodila obzerať, či mu nie je zima. Deti dostali prísny zákaz brať si ho domov ako suvenýr, tak som si ho aspoň na pamiatku odfotila. Aj sa usmieva, len to nie je vidieť, lebo som ho fotila zhora a má dlhú ofinu.

DSC01217

Deň „D“ sa ozaj blíži a cítiť, že aj Lisine srdiečko bije asi dvakrát tak rýchlo ako iné dni. Dnes plníme bio olejček do malinkatých fľaštičiek, a píšeme popisky a cenovky. Tie „rastú” všade okolo. Názvy i ceny píšem totiž na suchú kôru, či ploché drievka.

Ostatní upravujú príjazdovú cestu  a areál marketu, naplňujú poličky, ozdobujú, zametajú.

DSC01220LPP_0869

Na obed sa všetci zídeme v letnej kuchyni, kde sa všetko vari, pečie. Lisa bude na trhu v sobotu ponúkať aj pizzu a tak pripravujeme základ už dnes, deň pred tým. Pri tom sa spolu učíme kuchárskemu umeniu, vaľkáme cesto, dávame do pece, za dve minúty je hotová a – výborná!

LPP_0881 LPP_0873

S príchodom soboty sa blížil nielen Awhi Market, ale i deň nášho odchodu, takže som sa na to tak smutnotešila.

Počasie v sobotu bolo nádherné.

LPP_0924Lisine úžasné malé izbietky – predajné stánky – lákali k preskúmaniu.

Boli vyzdobené tradičnými maorskými ozdobami, nábytkom. Na stenách viseli autentické fotografie z oblasti z dávnych čias ako i fotky Lisinej rodiny a najmä jej mamy, ktorá zomrela pred dvoma rokmi. Atmosféru dotvárajú krásne retro doplnky – ako mlynčeky, porcelán či staré rádio.

LPP_0939

Jej cieľom je nielen predávať, ale okoloidúcim predstaviť i kúsok maorskej kultúry. Zameriava sa na bio produkty, či produkty vyrobené na Novom Zélande.

V jednej z izbičiek ponúkala i vlastnoručne vyrobené plstené bábiky – predstavujúce maorčanky s dieťatkom v náručí. Každý kus bol originál a cena jednej sa pohybovala od 30-50 NZD.

LPP_0935Na rovnakom mieste boli aj prenádherné ručne pletené kabelky, ktoré však neboli na predaj. Boli len ukážkou techniky „weaving“ (vypletania), ktorá je typická pre maorskú kultúru a produkty vyrobené touto technikou nájdete po celom Zélande.

Najväčšiu radosť som cítila pri olejčekoch, balzamoch, na ktorých som sa podieľala i ja – a samozrejme sviečok – naša ručná práca.

LPP_0941V ďalšom stánku ponúkala masáže, ktoré robila jej sesternica Kelly, v inom použité šatstvo, či šperky, recyklované, či inak dotvorené oblečenie maorskými ženami. Ďalšie dva obchodíky boli zamerané na domáce produkty zo záhrady, dopestované, či napečené.

Lisa nachystala za jednu noc tri druhy domáceho chlebíka a päť druhov domácich koláčov.

Nechýbala samozrejme famózna pizza a čerstvá káva. Na otvorenie sa prišlo pozrieť zopár ľudí, no sama som očakávala, že ich bude viac. Cítila som sa tam príjemne, tak som Lise pošepla zopár vylepšení, ktorými by mohla ľudí prilákať a zaujať tých, čo prišli, no nezdržali sa dlho. Snáď nabudúce. Želám jej veľa šťastia, celé leto je pred nami, resp. pred nimi :)

LPP_0951Na trhovisku sme sa rozlúčili s ostatnými woofermi, vyobjímali a želali si šťastnú cestu na ďalšie farmy. Od Maxa sme dostali darček – fľaštičku destilátu, ktorú dostal od otca, keď odchádzal z Nemecka. Na fľaštičke bolo napísané “Heimweh Medizin” – čo znamená, že ju má použiť, keď mu bude smutno za domovom. Cítim, že Maxova chvíľa nadišla, no napriek tomu ju daroval nám. Oprávnene. Pri odchode som premýšľala, že by som prijala pár dní pobudnúť doma a až potom pokračovať ďalej. Načerpať energiu a novú chuť do náročného cestovania. To sa však nedá. Dá sa len preglgnúť, otvoriť si mapu a ísť ďalej do neznáma.

S Lisou sme sa tiež vrúcne lúčili, bolo nám tu úžasne. Slobodne. Na rozlúčku ešte jedna Paukejovská Pukana – waaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaah!

LPP_0918