Po krátkom zotavení v Rotorua nás čakalo dvojtýždňové dobrodružstvo na Awhi farme, pri najväčšom jazere Nového Zélandu – Taupo. Je to permakultúrny projekt maorčanky Lisy zabezpečiť na tomto nádhernom kúsku prírody trvalo udržateľný rozvoj;  v pôde sa nepoužívajú žiadne chemikálie, je sa to, čo sa dopestuje a vtedy, keď sa to dopestuje, ničím sa neplytvá, energia sa získava zo slnka a vody – a samozrejme recykluje sa, čo sa dá.

LPP_0841

Na túto výnimočnú farmu prichádzame ešte za svetla, čomu sme veľmi radi. Celý ten večerný rituál prebiehajúci v tme na cudzom mieste…keď si baterkami svietite do kufrov a tašiek mi už akosi nevonia. Je príjemné nezažívať ráno tie šoky, “kde to sme?”…alebo “čo to mám, prepánajána, na sebe?” O tom, ako som si raz potme umyla zuby Ľubošovou kefkou, by som tu asi písať nemala, lebo to číta. Tak to sem radšej nenapíšem.

Ako prvú živú bytosť na farme sme po pár minútach našli chlaDSC01258pca rúbajúceho drevo – Maxa. Svieža ukážka toho, čo nás na farme čaká. Potom sme stretli Tatianu, Olgu a napokon Gail. Práve ona nám vysvetlila, že Lisa (majiteľka farmy – náš host) tu nie je a že nevie, kedy príde. Možno dnes, možno zajtra.

Gail je z Francúzska a na farme je už tretí mesiac. Poukazovala nám základné veci, najmä náš stan – jurtDSC01269u, v ktorej budeme bývať. Nemá síce okno, ani skutočné dvere, ale má nepremokavú strechu a tri postele aj s paplónmi. Špica! Je to najexkluzívnejšie bývaníčko na farme. Mne sa jurta zapáčila hneď na prvý pohľad. Niečo som už o Awhi počula, takže som čakala som niečo oveľa menšie a sparťanskejšie. Moje srdce plesalo šťastím.

Na obrázku hore je naša jurta zvonka, dole zvnútra – no, nie je krásna?

DSC01023 DSC01022

Hygiena tu bola tiež romantická.

Záchod (= kýblik, na ktorom je položená záchodová doska) bol hneď vedľa. Mal dvere. Gail nám vysvetlila na akom princípe funguje:

DSC01041 DSC01042

Zásadne sa doň robí len potreba veľká, malá nie je dovolená. Malú máme vykonávať podľa ľubovôle v prírode okolo. Po každej potrebe treba do kýblika nasypať za hrsť stromovej kôry a naliať trochu E.M. tekutiny (E.M.  = effective microorganisms), ktorá je vo fľaši. (Ak by mal niekto záujem vyrobiť si takú pre vlastné potešenie, tak môžte použiť overený recept na konci blogu)

DSC01043

V záchode visí podrobný návod, ak by ste pri vysedávaní zabudli, ako naložiť s vytvoreným pokladom.

Tiež tu visí krásny plagátik, ktorý poukazuje na rozdiel medzi splachovacími toaletami a kompostovými.

 

 

Splachovacie toalety:

  • mrhanie živinami
  • kontaminácia vodyDSC01044
  • znehodnotené rieky, jazerá, podzemná voda a oceán

Kompostovacie toalety:

  • premieňajú “odpad” na hodnotné hnojivo
  • vyživujú naše rastliny a stromy
  • ušetria množstvo vody

Keď sa zaplní kýblik do polovice, vyprázdniť ho do kompostoviska, ktoré máme hneď za rohom. Pardón, teda za najbližším stromom. Vyumývať kýblik, nasypať na spodok opäť kôru a vrátiť na miesto. Umývadlo máme tiež vonku, voda z kohútika je svieža studená, priamo z rieky. S kýblikom sa tu deje to isté, ak sa naplní, treba ho vyprázdniť.

DSC01209

No, to by sme hádam zvládli. Sprchy? Sprchy sú solárne, choďte cca 150 metrov ďalej po ceste, potom zabočte do lesa, doľava a okolo hromady dreva doprava. Tak tam. Tie búdky také…so závesom. Keď je ale zamračené, alebo prší – nebodaj – tak sa sprchuje v Squash Klube – cca 250 metrov od nás. Ale treba si vziať kľúče a kľúče má Lisa. Ak je doma, tak máte šťastie. Ako vidíte, je to úplne jednoduché. Ak sa vám nepáči, zadok si môžete vymáčať aj v rieke. A bude vám aj jedno, či prší, alebo nie.

 

Mne sa to tu páči, vonku je pekne. Na dážď ani nepomyslím.

DSC01068

Lisa prišla ešte ešte v ten večer. Do jej domu (v ktorom sme v ten chladný večer spoločne večerali) vošli tri osoby ženského pohlavia, no spoznala som ju hneď. Bola to najzvláštnejšia bytosť – veľký slamenný klobúk, pestrofarebná dlhá sukňa ružovej farby, veľká štóla okolo krku a potetovaná brada i pery maorskými ornamentmi. A veľký úsmev. Vyžarovala z nej žoviálnosť, radosť. Bola preč zo tri dni a nielen my sme pre ňu boli noví, ale i wooferky Tatiana (pôvodom z Ruska) Olga (pôvodom z Kazachstanu) a Moa (zo Švédska). Všetkých vrelo privítala.

DSC01039

Ráno nás budí veľký zvon, ktorým sa zvoláva na raňajky. Tie sú každý deň rovnaké. Ovsená kaša, postrúhané jablko, kiwi a divé slivky. Niekedy za lyžičku jogurtu či smotany. Musím sa priznať, že som si kašu zakaždým tajne prisládzala. Deťom už potom tiež, lebo ma videli.

Našťastie sme na kaše zvyknutí z domu, takže fajn, pre deti sa dokonca počas pobytu tu stali raňajky kľúčovým jedlom dňa. Jakubko i Martinko si vždy pýtali dupľu.

Po raňajkách sa ťahali z Lisinho veselého vrecúška veselé úlohy na celý deň. Tzv Daily Jobs. Prvé tri dni som si zakaždým vytiahla Clean Dishes, čiže umývanie riadu. Ten som potom umývala po všetkých ráno, na obed i večer, plus hrnce, pekáče  a ostatné nádoby, čo sa pritrafili okolo. O tri dni som už mala vybudovaný dokonalý systém, na ktorý som bola patrične hrdá a šlo mi to neuveriteľne rýchlo. Takmer som plakala, keď som si na štvrtý deň vytiahla zametanie podlahy. :)

DSC_2442

Boli tam aj iné zaujímavé ponuky – napríklad vyprázdňovanie toaliet, dopĺňanie mulch-u, EM tekutiny či toaletného papiera, rúbanie dreva…varenie…To bolo zábavy hneď zrána.

Potom, keď každý spravil čo mal, zhruba o pol hodinu, sme sa znova stretli v zimnej kuchyni a Lisa rozdeľovala úlohy na doobedie. Zväčša chlapci robili niečo s drevom, dievčatá trhali burinu alebo úrodu, niekedy obe naraz. Že, Katka. Prvý deň som mala vytrhať burinu na mieste, kde rástlo asi 8 druhov rôznych  rastlín, ktoré som trhať nemala, lebo to bol šalát, a asi 5 druhov buriny, ktorú som vytrhať mala. Nebuďte naivní, „šalát“ nerástol v riadkoch. Ako keby ste popoluške vysypali hŕstku a že na, potrieď. A aby sme nezabudli – inštrukcie boli povedané za 5 minút, v angličtine.

Jasné, že keď prišla Lisa na kontrolu mala miesto kopu buriny vytrhaného plno šalátu. Aspoň že sa nehnevala. Jasné, že sa zjedol.

DSC01255

Najlepšie bolo, keď objavila vo svojej záhrade niečo, čím si nebola istá. Aby mi vedela moju otázku správne zodpovedať, odtrhla list aj kvet, vložila do úst a ochutnávala. Ak to bolo dobré, šlo to do šalátu, ak nie, bola to jasná burina. Jednoduché, nie?

Šaláty na Awhi farme boli ako z botanickej záhrady. Boli plné nielen rôznorodých listov, ale aj lupienkov aj kvietkov. Najradšej sme vždy papali ForgetMeNot – alebo po slovensky – Nezábudky.

LPP_0462

Jedlo máme trikrát za deň. Jedlo bez šalátu neexistuje. Šalát je všade. V pita chlebe, v miske ako príloha, v quiche koláči, v polievke. Maťko i Kubko sa mu snažili vyhnúť kde sa dalo. Zaujímavé, že z jedla ho vždy vyťahovali, kým v ich vlastných hrách som často započula vety ako „varíme polievočku“ a „toto bude šalátik“… Každopádne, určite už rozumiete, prečo boli raňajky ich kľúčovým jedlom. Chvalabohu, že máme občas aj pita chlieb. Inak by asi umreli hladom :)

Na obrázku spoločne večeriame, Lisa je vpredu, v čiernom klobúku, vedľa nej je jej dcéra Mary Blossom, najmladšia zo štyroch detí.

Poobede, keď skončíme svoju wooferskú činnosť, chodíme po okolí. Drobci najradšej navštevujú miestne ihriská. Sú absolútne úžasné. Ak naďabíme na nejaké väčšie, je rozdelené na časť pre deti a väčšie deti. DSC01053Ja pod pojmom „väčšie deti“ zahŕňam aj seba, takže čas na ihrisku trávim veľmi aktívne. Tatino si sŕka kávičku na lavičke a ja s deťmi skáčem po opičej dráhe, šmýkame sa, hojdáme sa. Nie, nie je to trápne, bežne na týchto veľkáčskych preliezkach vidno dospelákov a to teraz píšem pravdu, akože sa Jožka volám. Nie, fakt. Verte mi.

Kašlite na bungee, choďte s deťmi na Flying Fox. Je to lanová dráha – sadnete na gumený kruh, chytíte sa pevne lana a necháte sa unášať dolu z kopca až na koniec, kde vás to trochu hodí – zväčša narazíte o nejakú tú pneumatiku a vráti naspäť. Jedna takáto lanová zábavička je aj na Železnej studničke v Bratislave. Avšak je to len slabý odvar toho, čo som už vyskúšala tu.

 

Napríklad v Upper Huts je ihrisko, kde bola dráha tak dlhá, že na konci som sa musela udržať, aby som nehodila bobek. Hojdačky na hojdanie sú na tak dlhých lanách, že keď sa hojdáte, ochutnáte svoj obed druhý krát. Samozrejme stále vravím o tej dospeláckej časti.

DSC_2465DSC01012

Pre „Smolíkov Pacholíkov“ majú chutné preliezky v tvare lietadielok, včielok a mini hojdačky, všetko ako má byť. Mám pocit, že Jakubko i Martinko sú už po mesiacu na Novom Zélande oveľa obratnejší a nebojácnejší ako po roku na škôlkarskych či parkových ihriskách u nás na Slovensku.

DSC01357

V Taupo bola na ihrisku jedna preliezka, ktorá sa začala točiť, keď do nej Jakubko nasadol. Sedeli sme na lavičke, keď zrazu strašný krik. Pozrieme na Jakubka točiaceho sa dokola v nejakom tanieri, kričiaceho: “Ja to neviem zastaviť!“ Tatino absolútne neváhal – s vážnou tvárou hneď utekal za ním. No dobre, bolo to takto: najprv sa začal nekontrolovateľne smiať, ale potom som ho kopla do členku, nech mu ide pomôcť. A potom, keď ma nevidel, som sa dobre zasmiala aj ja. DSC_2453To by som veru nečakala. Niektoré preliezky sú ozaj zradné. Napríklad ďalšia bola taká s tunelom, kde sa Martinko vždy pokakal.

No nie, jasné, že nemal plienku. Áno, to bolo pri tom ihrisku, kde nefungovali záchody.

Nielen ihriská nás živia zábavou. Aj voda, vodienka. Hlavne ak je teplá. Je tu blízko jedno kúpalisko s dvoma bazénmi s náramne teplou vodou.

Je to ako balzam. Konečne niečo teplé a okolo celého tela! Musím priznať, že v stane, kde nie sú dvere, iba záves, sa spí ako v chladničke. Písala som na začiatku o Alex a Raminovi a ich studenom dome? Tak pardón. To som bola ešte mladá a neskúsená. Toto je sibír. Konkrétne v najchladnejšiu noc som mala na sebe 5 vrstiev oblečenia plus spacák a jeden paplón. Napriek tomu mi bolo mi zima a vôbec som sa nevyspala.

DSC_2393 DSC_2323

Ostatné noci som už trávila zásadne s deťmi na jednom lôžku, aby som mala pocit, že chlad i vzájomné teplo zdieľame spolu. Fungovalo to, bolo nám teplejšie. Chudák Ľuboš sa tam už ale nezmestil, tak spal sám v spacáku ako cencúľ v ponožke. Za to, keď sme sa dostali do teplého bazéna či niekam k teplému prameňu, si sadol ako žaba tam, kde prameň vyvieral a nepohol sa odtiaľ až kým mu neprišlo z toho zle (cca po dvoch hodinách).

Awhi je bohatá, zaujímavá, nekončíme, ešte o nej budete počuť….

…a ešte sľúbený recept na výrobu E.M.: