Život i práca na Awhi je veľmi familiárna a príjemná. Ostatní wooferi sú všetko mladí ľudia, často študenti – slobodní a bezdetní. No celkom ako my :)

LPP_0434

Farma je veľká, sú v nej rôzne zákutia, lesíky, kôlne, jeden rozrobený hlinený dom, mestečko pre wooferov, záhrady, včelie úle, lúky, skladiská a sliepky. Prvé dva dni sa Maťko vždy rozplakal, keď ma stratil z dohľadu a zostal v strede záhrady nečakane sám. No časom sa to otočilo.

Nielenže prestal plakať, ale naopak, začal sa mi sám schovávať. Aj s bračekom.

Už sa menej otĺkajú, viac času trávia šepkaním si najrôznejších tajností, a kujú pikle kde sa dá.

DSC01031 Počasie nám zatiaľ praje. Aj keď občas spŕchne, novozélandský dážď je celkom iný ak o typický slovenský lejak. Tu si často ani nevšimnete, že prší. Asi preto málokedy siahnu ľudia po bunde. Ako dážď príde, tak i odíde. V práci nás nezastaví. Dáme bundu a pokračujeme.
Zväčša trhám burinu, rukami alebo kosou, oberám úrodu, debatujem s húseničkami.

Tatino pracuje v druhej časti farmy, spolu s ďalšími chlapcami – Maxom a Johanesom (obaja čerství maturanti z Nemecka). Pristavujú pod prístrešok s drevami ďalšie podpery, police, pílujú, pribíjajú a prenášajú obrovské kusy dreva, odkvapových rúr, bambusových tyčí a iných prepotrebných vecí sem a tam.

Všetko sa tu hromadí, všetko je dôležité, raz sa zíde. Aj o tom je recyklácia. Raz z toho možno bude nova jurta, nový stôl, či nová posteľ.

Všetky prístrešky, ktoré sú na Awhi sú vytvorené recykláciou, woofermi. Lisa bývala dva roky v jurte, v ktorej sme teraz my (za čo má odo mňa veľký rešpekt). Dom, ktorý má teraz jej postavil jeden woofer, ktorý sám zorganizoval túto iniciatívu – urobil projekt, zohnal ľudí, materiál a dal ho celý dokopy.
LPP_0493Lisa rozpráva s svojom dome a jeho zrode s láskou a do očí sa jej tisnú slzy. Vraví, že ju vyšiel vďaka tomuto chlapíkovi na 8 tisíc dolárov, pričom nový dom podobných rozmerov by ju normálne vyšiel na 80 tisíc NZD. Lisa tu žije celkom sama, wooferi sú jej rodina. Manžel žije inde, má novú rodinu a deti žijú každé v inom meste, študujú. Okrem najmladšej Mary Blossom. Tá však za mamou na farmu chodí často. Lisa žije len z toho, čo si dopestuje, získa z predaja úrody a z podpory od štátu. A z týchto peňazí živí aj wooferov, kupuje suroviny, ktoré sa dopestovať nedajú. Jedlo sa tu podáva tri krát denne. Keď som jej vravela, že je možno príliš štedrá, že iné farmy dávajú jedlo 2x denne, usmiala a vravela, že už je raz taká. Má rada, keď sa všetci usadia za veľký stôl a jedia zakaždým spoločne. Musím sňou iba súhlasiť. Sú to magické chvíle. No peniaze sa míňajú a tak zmenila požiadavku na nových wooferov, ktorý v deň príchodu na farmu majú prispieť na potraviny, prípadne priniesť nejaké vlastné. Myslím, že je to správne.

DSC01066 DSC01065

Pracujeme vždy doobeda, prípadne dovtedy, kým sú lúče slnka znesiteľné. Ak silno praží, máme cez obed siestu a pokračujeme neskôr. Lisa je pohodová, nikoho nesleduje, nikoho do ničoho nenúti, usmieva sa a drobcov vždy pohladí, keď ich zbadá.

DSC01257 Je spln a Lisa je smutná, vraví, že zemiaky môže sadiť najskôr o dva týždne. Vraj počas splnu by to bola zbytočná práca. Páči sa mi, ako rozpráva o rôznych bylinkách či rastlinách v záhrade, vymenúva nespočetné liečivé účinky, ktoré mi jedným uchom vchádzajú a druhým ladne vychádzajú von. Celkom prekvapená som bola, keď vravela o koreni lopúchov, ktoré majú taktiež mnohoraké využitie. A ja som myslela, že lopúch slúži len na utieranie zadku. Aj to je dosť na dievča z mesta, že? :)

LPP_0324

Lisa sa pri tejto predstave usmiala, len Winghi to celkom nepochopila – zhrozene sa pýtala, prečo nepoužívame toaletný papier. Vtipálka.

Pre tých, mi neveria, čítajte tu. Kto rozumie anglicky odporúčam článok tu, pre toho, kto by aj rozumel, ale o lopúchu vie viac než strýko google, odporúčam preskočiť a čítať blog ďalej, šup, šup..

http://www.nutrition-and-you.com/burdock-root.html

Na Lise vidno, že svoju záhradu miluje. Často len prechádza popri burine záhrade, prežúva nejaký  zelený list, a vraví “Isnt it beautiful” :) A ja si vravim, keď ju miluješ…nie je čo riešiť.

DSC01079LPP_0251

Okrem našej jurty je na farme aj ďalšia (tá má ozajstné dvere) a voláme ju “wooferský stan”. Sú tu pohovky a kreslá, knihy, hry a elektrina zo solárnych článkov. Je to jediné miesto, kde si možno dobiť elektroniku a kam sa dá schovať, ak vonku leje. Ostatní wooferi totiž spia po dvojiciach v malých búdkach s poschodovými posteľami vo veľkosti 2×2 metre.

LPP_0455

Sem sa zväčša zložíme, keď deti uložíme do postieľky. Jeden upršaný a chladný večer sa k nám pridali aj Johanes a Max a dievčina zo Švédska – Moa. Ponúkli sme ich pivom a zahrali sme sa hru Guess who I am (“Hádaj kto som”). Spočíva v tom, že na čelo od svojho suseda dostaneš papierik s menom nejakej známej osobnosti, ktorú vidia ostatní a ty máš otázkami uhádnuť kto si.

Neviem, či to bolo únavou, ale nakoniec z toho bola párty troch KingKongov, jedného Obamu a ešte sa na jedno čelo dostala aj Monica Lewinska, ale niet toho, kto by čo len šípil kto to je. Ľuboš sa zbytočne triumfálne usmieval. Osemnásťroční študáci krútili hlavou i po tom, čo im vyzradil jej pôvod. Nuž, sú chvíle, keď svoj vek pocítite a vtedy je čas prestať hrať tieto fotroviny a ísť spať.

Postupne prišli ďalší wooferi na dodávke. Traja študenti z Francúzska. Chlapci Paul, Guilliome a dievča Zoe. Všetko na farme je pre nich nové, ako keď sme sem prišli prvýkrát my. Najviac pohľadov som cítila na nás a našich deťoch, mala som pocit, že im vŕta v hlave vidieť rodinu ako sme my na takomto mieste.

LPP_0419

Večer bolo príjemne, chladno, no nepršalo, tak sme si v ohnisku pri letnej kuchyni založili oheň. Všetci sme sa po večeri usadili okolo neho a zohrievali sa. Lisina dcéra mala marschmallows a ukazovala nám, ako si ich opekať. Ľuboš chcel vedieť ako zistíme, že je marschmallow upečený. Vraj zmení farbu. To netrvalo dlho. O chvíľu zahorel modrým plameňom. Ľuboš sa zasmial, že úuuha, už asi bude.

Guilliome nám potom trošku vybrnkával na gitare a ja som s Maxom dala kostrbatý duet “Wonderwall”. Postupne však wooferi poodchádzali do svojich komnát, všeobecne tu chodievali spať skoro. Môj starouš Ľuboš – len pokyvoval hlavou, že čo to je za dnešnú mládež, keď chodia spať o desiatej. Pre nás voľno práve začalo a nerozumel, kam všetci idú.

LPP_0470

Ak by sa pobyt na Awhi farme zdal byť pre niektoré povahy nudný a nezaujímavý, radím pribaliť si dieťa, prípadne aj dve (hoci to neodporúčam slabším povahám).

Myslíte si, že ste práve dokončili časť práce a dali by ste si pohár vody? Niee. Nutne treba dávať dieťa z opusteného prívesu, na ktorý vyliezlo, ale nevie zliezť. Alebo sa vám mladší pociká a treba ho prezliecť. Stiahnete mu nohavice a slipky a idete do stanu po čisté. Je teplo, chvíľu s holým zadočkom pri stole vydrží.

Keď sa vrátite s čistými, DSC01045prekvapí vás hnedá kôpka na stoličke pod ním. Hm, takže dva v jednom. Rýchlo skenujete, kto všetko kôpku zbadal a v duchu preklínate lopúch, ktorý rástol príliš ďaleko. No dobre, on za to nemôže.

Treba rýchlo konať: zamiesť stopy, odniesť spokojné dieťa, a nenápadným krokom odkráčať do solárnych spŕch. Všetko prebehlo hladko.

Myslím, že by sme sa za tie štyri týždne mohli nazývať aj kočovní kompostéri. Najvyššia bio kvalita, žiadne chemikálie, dieťa vo voľnom výbehu.

A potom pride deň, kedy na dve minúty na všetky tie behačky a starosti zabudnete.

Keď sa otočíte od hrncov a nečakane pred vami stoja drobci s vysmiatymi tváričkami žmoliac za chrbtom svoje malé ručičky a lámane sa snažia jednohlasne povedať: “Mami, všetko najlepšie ti želáme k meninám”.

LPP_0472 LPP_0471

Vtedy sa prestane točiť svet, šialene vám búcha srdce a Jakubko vás chytí za plece a s plnou vážnosťou poznamená: „Mama, neplač“.

Moje dva malé kvietky mi natrhali kvietky.

Handmade a s láskou.

:)