veselooblacno.sk

…keď cesta je cieľ…

Author: Katka (Page 2 of 3)

Ako sme sa v Rotorua na škriatkov premenili

 

LPP_9802

Ešte by počas pobytu v Touranga sme stihli jeden krásny výlet počas nášho „voľného dňa“ u Stacey.

Priamo v meste pri pláži bol kopec, ktorý všetci volali Mount a z ktorého boli prekrásne výhľady na mesto, pláže a polostrovy.

Drobcom sa nápad liezť na nejakú horu veľmi nepozdával a demonštratívne sa hádzali o zem, takže začiatok túry bol pomerne zdĺhavý. Ale to nič, my máme času dosť, sme na dovolenke. Zakaždým sme pokojne počkali, až vstanú sami. :)

Read More

Trpká chuť nezrelých avokád

DSC00945Po pokojne strávenom týždni na 90 mile beach nás čakal pomerne krátky, no o to napínavejší pobyt v Tauranga.

Prišli sme do rodiny s dvoma malými deťmi, obrovským domom a pozemkom hneď pri pláži. Samostatná izba, veľká ako niektoré dvojizbové byty v Bratislave. Že aký luxus.

Read More

Štvorkolky a radarová stanica na záver

Hola, hola, dnes sa konala v Campingu Maorská oslava starejších.

My sme sa jej mohli zúčastniť aspoň na diaľku vďaka prítomnosti v kuchyni, kde sme pre nich pDSC00778ripravovali jedlo. Maorská hudba sa rozliehala až ku nám. Pomáhali sme s prípravami: mäso, ryby, zemiaky, šaláty. Najviac sme sa vybláznili pri ozdobovaní Pavlovových toriet, spolu s wooferkou Johannou. To bol príjemný sladký relax!

Read More

Strihanie oviec

Dnes skoro ráno odvážajú wooferku Johannu na vypomáhanie pri strihaní oviec (vyrážalo sa o piatej ráno).

LPP_8953

Nám s Ľubošom dali za úlohu strážiť recepciu po celý deň. Kým ráno je celkom pokojné, okolo obeda a po obede tu začína byť trochu viac rušno. Prichádzajú sem ľudia z rôznych kútov sveta. Karavanisti, cyklisti, veľa Nemcov, Francúzov – najčastejšie však backpackeri – cestovatelia s obrovským batohom na chrbte a úsmevom na tvári.

Read More

Výlet po pláži do Cape Reinga

Dnes máme oficiálne voľno, Debbie a Glenn pre nás nič nemajú. Nerobíme si z toho ťažkú hlavu. Niečo som ešte dokončila pre Dawn pri stroji, čo som nestihla včera, inak trávime doobedie na pláži, ako vždy, naháňame vlnky a utekáme pred nimi. Maťko sa len smeje, ja fotím, všetko je také pekné.

DSC00759

Read More

Nekonečná 90 mile beach

Ráno bolo čerstvé ako nikdy. Dnes som kofeín nepotrebovala. Dnes som šoférovala. Ja do Aucklandu v Toyotke a tatino s detvákmi v našom novom Eddovi (tak sme nazvali svoj nový jeep). Ako ste už včera mohli čítať, z Katky sa v podstate za noc stala šoférka. Doma na Slovensku nejazdím, ani sama, ani so spolujazdcom, lebo šak to je nuda – známe mesto a ulice, volant naľavo. Zato jazdiť prvýkrát rovno na Zélande je oveľa väčšia prča.

Read More

Rozlúčka s Aucklandom

U Ramina a Alexandry sme strávili svoje prvé dni a lepších ľudí na aklimatizáciu by sme si ani nemohli vybrať. U nich sme s pochopením dospávali časový posun, zoznámili sa s novozélandskými zvyklosťami, nazerali do základov flóry a fauny, boli to oni, vďaka komu sa nám podarilo kúpiť auto, kto nás pripravil na najväčšiu cestu nášho života. Cítili sme sa u nich nie ako dobrovoľníci, ale ako hostia, ktorým dopriali len to najlepšie. Alex, Ramin, ďakujeme za vrelé prijatie, úprimnosť a ľudskosť!

Posledným dňom nášho skvelého týždňa bola nedeľa. Auto kúpené, všetci spokojní, dopriali sme si teda malý výlet: dvojhodinovú plavbu pri Aucklande veľkým katamaránom. V cene bol aj obed priamo na palube.

Tak sme sa tešili, že sme to skoro nestihli. Po nalodení Paukejovcov, utierajúcich si spotené čelá, katamarán radostne vyplával z prístavu.

Luxusnú trojposchodovú loď sme hneď prekutrali, pretože s našimi drobcami sa nedá sedieť na stoličkách, ani keby boli zo zlata.

LPP_8801

Vyhliadky z lode boli nádherné, deťom sa plavba páčila, užili si ju určite viac ako svorne usadení dôchodcovia v reštaurácii. Stewardi na palube sme tvárili vznešene a chodili okolo dôchodcovských stolov aby nadviazali nenútenú konverzáciu, ktorú majú v popise práce.

Naši drobci medzitým objavili nedovreté dvere do kapitánskej kabíny. Ľuboš ich ich vzal preč v momente, keď si nadšene štylizovali ukazováky nad farebnými tlačítkami.

Hudobná kulisa na palube bola dosť chaotická. Ale tak – čo čakali, keď tam dajú jukebox do výšky našich detí?

LPP_8818

Jedlo bolo výborné, hoci naši drobci nezjedli nič. No fakt. Teda ak nerátam kúsok žemle, čo poobhrýzal Jakub. Žemle! Chápete? Boli tam ryby, krevety, šaláty, ryža, jahňacina, omáčky a všakovaké iné veci a on si dá žemľu. Nemáte aj vy niekedy pocit, akoby vám to tie deti robili naschvál? Maťko, čo jedáva za dvoch, si napríklad nedal nič. Asi prvýkrát v živote nejedol obed a to práve vtedy, keď ho má zadarmo, na výletnej lodi, na Novom Zélande. No nemám slov.

Mám z toho v krku hrču. Zalievam ju pivom za 9 NZ$.

LPP_8856

Po kolísavej plavbe na Katku čakala naša Toyota. Mojou úlohou bolo odšoférovať  domov, keďže zajtra ju budeme musieť vrátiť do požičovne a zároveň odísť na našom novom Jeepe. Zvládla som to s odretými ušami. Po odparkovaní Toyoty v cieli v každom z nás dozreli iné pocity: mne spadol kameň zo srdca, Ľubošovi obavy zo zajtrajška ešte viac narástli a Maťko sa povracal.

LPP_8919

Večer bol ale príjemný. Keď sme vydrhli autosedačku a vykúpali Martinka, čakal nás posledný večer strávený v tejto milej spoločnosti. Ramin opäť trochu politikárčil a sťažoval sa na Maurov ako ľahko zneužívajú svoje privilégiá na Zélande. Celkovo sme dospeli k záveru, že na Zélande sa všetko točí inak ako u nás:

  • Vďaka Coriolisovej sile sa voda v umývadle točí opačným smerom
  • Teplá voda je naľavo a studená napravo
  • Ubúdanie mesiaca je tu ako pribúdanie a opačne
  • Orion je na novozélandskej oblohe dole hlavou
  • Autá jazdia po ľavej strane, čo už viete, ale smerovky sú tiež naopak a zamykanie auta je tiež opačne – doprava
  • A vedeli ste, že je ľahšie cestovať zo Zélandu do sveta ako zo sveta sem? Ak nás navštívia Novozélanďania, časový posun zvládnu za jeden, dva dni. No ak cestujeme my sem, trvá týždeň, kým sa spamätáme z cesty. Veru, cestovanie do budúcnosti nie je nič jednoduché.

 

Ovečkovo a barbeque po iránsky

Ráno je chladné, no rozhodne to bola najteplejšia noc doteraz. Dokonca sme nemali termoprádlo. Ho ho ho!

Na raňajky si robíme chlebík vo vajíčku, ale aby ste vedeli: Domáci chlebík v domácom vajíčku, prosím pekne. Taaak. Mňamka na druhú.

Čaj pijeme pri tunajšej teplote vždy studený. Každým dňom skracujem čas lúhovania, aby nestihol vychladnúť. Márne. Zajtra si strčím asi čajový sáčok pod jazyk a zalejem si ho rovno v ústach.

Read More

Ako sa rozprávajú dospeláci

LPP_8798Alex sa pýtala či nám nebolo v noci zima. Páči sa mi jej zmysel pre humor. Vraví: “ V tomto dome je celkom teplo, najmenej sme tu mali raz v zime …no, nejakých 7 stupňov. My nekúrime, občas večer Ramin zakúri do krbu, ale to nevydrží. To je len tak na chviľu.

Ale predtým, čo sme bývali, to bolo horšie, tam bola ozaj zima. Jedno ráno sme sa zobudili a boli 2 stupne. Musela som dať zemiaky do chladničky, aby mi nezmrzli.”

 

No paráda. Budúcu noc sa pôjdem asi aj ja zohriať do chladničky.

Read More

Ramin, Alexandra a zberači vajec

LPP_8611Dnes vyrážame do miestneho reťazca s potravinami. Nakupujeme nejaké vitamíny, jedlo, uterák a iné prepotrebné veci.

Potom hor sa do Papakury, na odľahlú farmu, kde majú bývať Alexandra a Ramin. Našli sme ich ľahko, podľa žltej schránky pri ceste.

Read More

Powered by WordPress & Theme by Anders Norén