LPP_8798Alex sa pýtala či nám nebolo v noci zima. Páči sa mi jej zmysel pre humor. Vraví: “ V tomto dome je celkom teplo, najmenej sme tu mali raz v zime …no, nejakých 7 stupňov. My nekúrime, občas večer Ramin zakúri do krbu, ale to nevydrží. To je len tak na chviľu.

Ale predtým, čo sme bývali, to bolo horšie, tam bola ozaj zima. Jedno ráno sme sa zobudili a boli 2 stupne. Musela som dať zemiaky do chladničky, aby mi nezmrzli.”

 

No paráda. Budúcu noc sa pôjdem asi aj ja zohriať do chladničky.

Alex a Ramin odchádzajú do práce, deti do školy, a my bačujeme v dome a na záhradke sDSC00480ami. Tatino je pilný, už popílil asi polovicu buše a ja som dostala za úlohu vyumývať kuchyňu.

Ramin pri odchode do práce nezabudol poznamenať, aby sme nepracovali príliš veľa, že je vonku pekne a treba si to užiť. Je veľmi milý.

DSC00450

Kým my dospelí pracujeme, drobci sa motajú vonku, na striedačku na trampolíne, v drevenom domčeku, na kosačke – “traktore” a kŕmia psa trávou.

Charlie táto zelená dobrota očividne chutí a pýta viac.

Keďže sme na kopci, slnečné lúče sú veľmi silné. Hlavy si chránime šatkou. Na druhú stranu v tieni cítiť mrazivý vietor. A tak hopkáme z tieňa na slnko a späť – taký suchý kneippov kúpeľ na zahriatie. Na terase majú aj bazén, vodu do neho čerpajú z nachytanej dažďovej vody. Zatiaľ sa nenašiel odvážlivec, ktorý by ju skúsil.

DSC00491_NAHOJDACKEDSC00492

Kým robím polievku, deti sa chvíľu hrajú vedľa v obývačke. Rozprávajú sa, bľabocú…v tom počujem ako Jakubko vraví Martinkovi vážnym hlasom:

“Poďme sa rozprávať ako dospeláci.“ Spozornela som. „Maťko, vieš, ako sa rozprávajú dospeláci?“ Pýta sa Kubko. „No predsa tak, že nehovoria hlúposti. A ty hovoríš samé hlúposti.“

No pekne. Kiežby mal pravdu.

Po obede odkladáme pílky a rukavice. Práca nie je všetko. Spomenuli sme si na Raminove slová, balíme caky-paky a poďho k neďalekému vodopádu – “Hunua waterfall“.

Hoci to nie je ďaleko, nachádza v doline, kde je teplejšie, takže opäť z auta vychádzame ako takí podivíni – dlhé rukávy aj gate, tenisky, vyfúkaný pohľad. Miestni – šľapky, kraťasky, pohodka.

Na konci už vidno tabuľu s varovaniami, upozorneniami, čo sa „akože“ nesmie a tak. Za džungľou sa odrazu ukáže lúka ako z rozprávky a lagúna s vodopádom.

LPP_8520

Strácame reč. Absolútna nádhera. Tatino vyťahuje svoj objektív a mizne.

Nepremárnim ani sekundu: deti posadím pred naturálny televízor a každému strčím do ruky banán.

Mama má pre seba 10 minút ticha, kľudu a vyhrievania na slnku. Dovolenkaaaaaa! Na nezaplatenie.

….no áno…a ešte ten vodopád….ten je tiež fajn. :)

DSC00504DSC00512

Domáci Maurovia sa čvachtajú vo vode. Vyzerá to lákavo. Tatino s Jakubkom preto idú vyskúšať vodu, aspoň rukou. Počujem len dvojnásobné „Au, au“. No nič.

LPP_8537

Kvôli poobednému spánku detí opúšťame toto nádherné teplé miesto a ideme do auta, dúfajúc, že cestou do Papakuri zaspia. Je piatok a absencia vlastného auta nám dýcha na krk. Potrebujeme čím skôr nejaké kúpiť. Dnes, najneskôr zajtra. V nedeľu je totiž pošta zavretá a je to práve to miesto, kde sa zapisuje prevod auta.

Chvalabohu, zaspali obaja. Tatino snorí po autoparku. Ceny sú vysoké. Hoci staršia Toyota vyzerá fajn, 4500 NZ$ je veľa. Chlapík zľaví na 3500 NZ$. Tatino obzerá, fotí a spokojne nasadá do auta. Možno sa vátime.

Keď sme opäť doma, Ľuboš surfuje po novozélandskom ebay – trademe.co.nz aby hľadal dostupné detské autosedačky za nízku cenu. Ideálne niekde v okolí.

Čo sa dialo neskôr, si už pamätám len matne. Viem, že Ľuboš vytiahol nejaké novozélandské pivká na ochutnávanie, že ja som išla uspať deti, no viem aj to, že som sa zobudila niekedy o polnoci vedľa svojich detí – stále v teplákoch. V obývačke už bola tma a prázdne fľaše od vypitých piviek. Tak to som si zase dala. Časový posun sa so mnou hrá ešte aj na tretí deň. No ničto. Vraciam sa do postele. Ostáva dúfať, že deti si pospia aspoň do tej piatej.