Typickými obyvateľmi zanzibarských pláží sú malé biele kraby. Možno si ich nevšimnete hneď. Vďaka svojej farbe celkom splývajú s pieskom. Sú úžasne rýchli a utekajú pred nami tak, že sa nám ich nedarí dobehnúť. Je ich veľké množstvo, no neublížia. Spoznáte ich podľa malých dierok v piesku. Pláž je nimi doslova posiata.

_LPP0741

Mladí vlčiaci z nášho hotela z nich majú celkom zábavku. Hoci si ich zväčša nevšímajú, sú dni, keď ich z roztopaše naháňajú, chytajú a nadhadzujú si ich ako loptičku. Sú však opatrní, aby ich kraby neštipli do ňufáka.

 

So psíkmi sme sa celkom skamarátili aj my. Chlapci s nimi behajú, skáču do vĺn. Je im teplo, vyhrabú si na pláži jamu a líhajú si do mokrého piesku. Je nám ich ľúto a preto sme sa rozhodli poskytnúť im zdarma pieskový chladivý zábal.

DSC_1422Hafan neprotestuje. Odovzdane sleduje ako mu pod pieskom miznú labky, chvost, brucho i krk. Hľa, živá psia sfinga. Ešte foto. Tu zábava zrejme dosiahla svoj vrchol, psík sa otrasie a uteká preč.

 

DSC_1493Každé ráno sa po našej pláži pohybujú skupinky detí najrôznejšieho veku. Učupené vyhrabávajú piesok. Prizrieme sa bližšie, čo také zaujímavé hľadajú.

Sú to malé mušle. Dávajú ich do košíka a rybári na ne lovia ryby. Chvíľu im pomáhame hrabať a zapĺňať ich košík. Dievčatá spievajú, dokonca nám i zatancujú.

Pláž smerom vyššie – na Paje však nemá celkom dobrú povesť. A skutočne, i Ľuboš potvrdil, že sa k nemu jeden mladík počas výletu na bicykli správal drzo. Pýtal peniaze a bol neodbytný. Keď sa Ľuboš spýtal za čo, odpovedal, že za to, že dýcha.

Najčastejšie sa vám však snažia niečo predať – tovar, alebo službu – výlet, odvoz, plavbu. Ľubošovi už tiež ponúkali aj marihuanu a iné drogy. On však odmietol. _LPP1335Chlapík sa nenechal odbiť, vravel, že má dobrú cenu. Ľuboš povedal, že drogy neužíva. Na to mu Afričan navrhol, že by mal začať, veď je na dovolenke, treba si užívať. Ľuboš odpovedá, že má rodinu, deti. Či má aj niečo pre nich. Samozrejme, bol to len vtip a s tým sa aj obaja s úsmevom rozlúčili.

DSC_1474Kým sa starám o deti, Ľuboš chodieva na krátke foto výjazdy, podobne ako sme to robili i na Novom Zélande. Vláčiť deti a trápiť ich fotením je zbytočné.

Jeden takýto výjazd sa mu oplatil už priamo tu. Chlapíkovi s požičovňou a službami pre kitesurferov urobil zopár dobrých záberov, ktoré mu hneď aj po dohode upravil a poslal na mail. Majiteľ centra nám za odmenu umožnil jednu lekciu kitesurfovania pre deti zdarma.

Kto s týmto športom len začína, učí sa najprv ovládať šarkana na suchu. Až keď má tieto lekcie za sebou, ide na dosku do plytkej vody a učí sa dvíhať, líhať si na vodu, až neskôr sa púšťa do vĺn. Jakubko si svoju lekciu s lektorom celkom užil.

Čiernobiele Vianoce?

_LPP1223Blíži sa Štedrý večer a našu vianočnú večeru Ľuboš naplánoval v známej a na africké pomery luxusnej reštaurácii na skale, ktorá nesie meno The Rock. Chlapcom od rána pripomínam, čo je za deň, lebo inak  tomu nič nenasvedčuje. Afričania dnes nijako tento deň neslávia, pre nich sú Vianoce až zajtra. Biela pláž a černoškovia na nej. A predsa nie sú iba čiernobiele. Tie naše sú plné farieb i zvukov, dokonca i plné rôznych chutí… :)

Čítame si z Biblie a rozprávame sa o nádhernej udalosti, ktorá sa pred mnohými rokmi stala a vďaka ktorej prežívame o tomto čase nádej a radosť v každej domácnosti.

Večer sa už vyobliekame sa a čakáme na šoféra. Keď prídeme na miesto, máme ešte chvíľu čas a zastavíme sa v obchodíku s recyklovaným handmade tovarom. Africká predavačka mi na moje prekvapenie pochváli moju vlastnú recyklovanú tašku. Majú tu zaujímavé výrobky. Košíky z palmových listov, recyklované tašky, najzaujímavejšie boli peračníky z prezervatívov. Vybrala som si tu obrázok na ktorom je bicykel z plechoviek piva a drôtikov.

_LPP1097V reštaurácii už máme rezervovaný stôl na terase. Všetko je tu tesné, je tu živo, až mám pocit, že čašníkov a kuchárov tu je viac ako hostí. Stoja v čiernych košeliach a ceria na nás biele zuby. Jedálny a nápojový lístok majú v ťažkom obrazovom ráme za sklom, aby to vyzeralo štýlovo. Tak dúfam, že sa mi ich dvíhaním aspoň štýlovo vyrysujú svaly na rukách. Jedál mnoho na výber nemajú a ako to už v takýchto luxusných reštauráciách býva, nenakombinujete si tu prílohu zvlášť, všetko je skombinované šéfkuchárom ako celok, lebo – on najlepšie vie, ktoré chute sa k sebe najviac hodia.

DSC_1499Majú aj nejaké predjedlá a hoci sa gramáž nikde nespomína, cena je rovnaká ako pri hlavných. Preto upúšťame od ich výberu už len z obavy, že by porcia predsa len dosahovala polovicu toho hlavného. Ceny predjedla sú okolo 19-20$, cestoviny 19-23$ a hlavne jedlá 20-32$ (niekde ryba, niekde hovädzie). Miešané nápoje sú za 8, pivo, alebo víno tiež. Keďže máme sviatok, dnes to budú tri miešané drinky, pre chlapcov je to nealko zložené z troch druhov džúsu a jedna fľaša vody. Jedlá si vyberieme tri + tanier navyše. Porcie sa nám zdajú dosť malé, hoci jedlo je chutné. Naším deťom sa však nezavďačíme. Ohŕňajú nos nad gnocchi, nad špagetami, rybu nechcú ani vidieť, krevety sú pre nich nechutné, vyjedajú mrkvičku. Keď ju dojedia, srknú si z džúsu a pýtajú sa, kedy už pôjdeme. Sviatok-nesviatok, večera prebieha rovnako ako iné – klasicky rýchlo všetko dojedáme a medzi sústami napomíname deti, aby niečo nechytali, nebili sa, a nedávali nožík do úst. Romantická štedrá večera dojedená, špagety mám ešte zaseknuté v krku. Účet krásnych 90 $. Až ma mrákoty obchádzajú. ale aspoň sa mi posunula tá špageta. DSC_1501Kým sme jedli, voda vplyvom prílivu stúpla. Schádzame schodíkmi dole, vyzúvame šľapky. Na dne sú vrecia s pieskom, kráčame po nich, takže nám je voda niektorým len po kolená.

Na pláži rozdávam našim deťom domáce medovníčky s cukrovou polevou, ako som im sľúbila. Ani omrvinka neostane. Ponúkame aj tetu z obchodu, kde som si kúpila suvenír. Práve balí a schováva tovar dovnútra, zatvára obchod.

Pláž je plný černošských detí a miestnej mládeže. Ľuboš si rozkladá svoje nádobíčko – tablet a drona. Akonáhle vzlietne, nezabráni rozruchu. Africkí chlapci ho razom obkolesia a nakúkajú mu cez rameno. Na tablete vidia, čo vidí dron – letí okolo skaly s reštauráciou. Pekné pohľady. Jeden chlapec sa dokonca pokúsi dotknúť tabletu, ale Ľuboš ho rýchlo zastaví.

Keď už to trvá dlho a chlapci sa očividne nudia, zamerajú svoju pozornosť na mňa. Pýtajú. HocičoDJI_0225. Tentokrát mi vôbec nenapadlo vziať cukríky. Pýtajú peniaze. Hovorím, že nemám. Aj mi je to ľúto. Chlapci mi ponúkajú  mušle, jeden núka korálkový náramok. Náramok odmietnem a mušle tiež, snažím sa im vysvetliť, že si ich aj tak nesmieme od nich vziať, na letisku by nám nielenže vzali, ale dostali by sme aj pokutu. Pýtam sa ich, či je v tých mušliach niečo počuť. Vravia že áno a dávajú mi obe k ušiam. Počúvam hukot a šum mora stereo. Opäť pýtajú peniaze.

_LPP1082Všetko samí chlapci, len na múriku sa jedno dievča na nás uškŕňa. Pýtam sa jej, či sú to jej bratia, krúti hlavou, že nie. Kamaráti? Že áno. Začnú spievať. Jambo, jambo, hakuna matata. Ceria zuby, mykajú ramenami a šesťhlasne pridávajú ďalší a ďalší refrén.

Usmievam sa a skúšam spievať s nimi. Pýtam sa ich, či chodia do školy. Áno, no dnes majú voľno, je nedeľa. Ľuboš dokončil fotky a balí tablet i dron. Chlapci opäť pýtajú peniaze. Fakt je mi ľúto, že nič nemám a Ľuboš im za nič dávať peniaze odmieta. Pýtam sa chlapca, koľko stojí ten náramok. Nevie. Ľuboš navrhuje 2000 šiligov. Chlapec sa usmieva, súhlasí. Pripína mi náramok na nohu. Mám z neho radosť, hoci mám trošku zmiešané pocity, či sme mu dali dosť.

_LPP1129V našom rezorte sa medzitým zmenilo niekoľko zákutí, objavila sa vianočná výzdoba. Všetko z palmových listov a červených kvetov z okolitých kríkov. Pri bare je v kúte umelý stromček aj s osvetlením, ten tam je však už od samého začiatku. Práve dnes tam priniesol Ježiško darčeky pre našich chlapcov. Po večeri sme zamierili rovno sem. Chlapcom sme šepli, aby sa pozreli, či tam náhodou nejaké balíčky nie sú. Keď ich našli, boli veľmi prekvapení. Pýtali sa, či sú skutočne pre nich. Pri rozbaľovaní im oči doslova žiarili.

_LPP1137Každý z nich si tam našiel menšie auto Monster Truck. Po takom túžili už dlhšie – ich radosť nemala konca. Okamžite sa preniesla na nás.

Už druhé Vianoce, ktoré sme prežili mimo Slovenska, ďaleko od domova, úplne jednoducho, a tak prirodzene, ako to len ide.