veselooblacno.sk

…keď cesta je cieľ…

36 hodín lietania

PosledPosledné zbohomný deň pred odletom ubehol ako voda. Počas dňa som do kufrov pribaľovala a vybaľovala doslova na striedačku.

Náš byt sme opustili hlučne, ako v obyčajný deň.

 

Ešte posledná fotka na terase a hurá do auta. Chlapci sa tešia, my ešte viac. Cesta ubehla celkom rýchlo s malou prestávkou na obed.

Približne 2,5 hodiny pred odletom vystupujeme na Viedenskom letisku a Maťko sa nadšene pýta:

„už sme na Zélande?“ No áno :)

DSC_2134

Prvý let bol takzvaný zahrievací. Z Viedne do Paríža za 3 hodiny. Kávička a sendvič, letušky, sklápacie stoliky, všetko nové, tutové.

Po pristátí o 18.30 nás čaká takmer 6 hodín voľna.

Priestory letiska sú úžasné miesto na hranie. Veľké prázdne plochy priam volajú po letiskovej naháňačke. Po niekoľkohodinovom sedení nás netreba k pohybu prehovárať.

Paríž
Samozrejme, idylka netrvá večne a čoskoro tu máme prvý prejav únavy. Prišlo to celkom náhle:

Naše pokojné dieťa sa odrazu váľa po letisku medzi terminálmi, robí nepredvídateľné kotúle, zemiakové placky, vrtule a iné kúsky za hlučného hrdelného prejavu. Nič nenechávame na náhodu, na zemi už máme nachystané hniezdočko v podobe spacieho vaku a deky. Po polhodinke Maťko konči a o ďalších päť minút už chrní v deke na zemi. Ešteže to nemáme double. Druhému zatiaľ stačí Pat a Mat na tablete.

DSC00430DSC00428
Po dvojhodinovom spánku na zemi ho berieme na ruky a polospiaceho aj s našimi batožinami presúvame k Boardingu. Zamestnanci nás púšťajú, to sa vie, zúfalí rodičia majú svoje zúfalé privilégia. Vidím rozladené pohľady ostatných cestujúcich. Netušia, čo sa skrýva za spiacim dieťaťom na rukách.
O chvíľu sa stretávame s ďalšími rodičmi, ktorých pustili rovnako prednostne a naše pohľady vravia za všetko. Chápavé úsmevy – ó áno, my si rozumieme.
23:30 odlietame do Číny.
Aj na nás už cítiť únavu. U seba som si ju všimla v momente, keď som na Ľubošovu poznámku, že lietadlo nebude plné, keďže v rade na Check-In nestojí veľa ľudí, reagovala: “To hej, ale nevieš, koľko ich ešte pristúpi počas letu.” Dostala som zaň dokonca slovné vyznamenanie: “Tak ten bol dobrý”.
Deti na tomto lete do spánku nútiť veru nemusíme. Aj my sme plánovali, no pri čítaní jedálneho lístka sa v nás nazbierali posledné molekuly energie, chuťové kanáliky zúria ako besné. O chvíľu si už pripíjame šampanským, ochutnávame francúzsku a čínsku kuchyňu, zalievame červeným vínom a pochvaľujeme si fajnový letík.

Cca o päť hodín neskôr: Deti vyspaté do ružova, my do katastrofy. Vyrovnávame si zlomené hnáty, zažehľujeme vačky po očami a zúfalo pýtame od letušky dve silné kávy.
V Cantone už nervozita naberá plné obrátky. Toaleta, hračkárstvo,toaleta, hračkárstvo, reštaurácia, toaleta…to všetko prekladané krikom, váľaním sa po zemi, plačom a presviedčaním a jednou rozbitou miskou ryže v čínskej reštike, kde nás dve jedlá mimochodom vyšli na 30 Eur. No nedaj si. Pri tej cene mal človek kľaknúť na zem a zlízať tú ryžu zo zeme. No nič.

DSC00435

Ďalší let je do Aucklandu
Lietadlo je krásne, sedačky pohodlné, s manželom sa nám stretajú pohľady a v nich otázka: “vyspíme sa už konečne?”
Po prvej hodine, kedy Maťko už ovládal všetky tlačítka na obrazovke, sedačke, svetlá a iné vyklápacie systémy v dosahu sa znudene pýta: “Kedy budeme vystupovať”? Povedať mu, že o desať hodín sa mi zdalo kruté. Našťastie o chvíľu začali nosiť nápoje a večeru. S čínskymi letuškami a letušiakmi sme si veľmi nerozumeli, zbytočne nám to opakovali dva, tri krát. Stále sme mali pocit, že na nás hovoria po čínsky a nie po anglicky. Otváranie jedla bolo vždy prekvapením. Doslova. (Na raňajky sme jedli špagety s bravčovým mäsom).
Tentokrát deti nie a nie zaspať.

Skúšali sme ich unaviť ako sa dá – uvážte – na ploche 50×50 cm. Márne. Zato naša snaha a ich vytrvalosť uhnali nás. Jeden moment ma zobudil nepríjemný pocit na ľavom stehne. Bola som mokrá skrz na skrz. Rýchly rodičovský sken potvrdil dve bdelé maloleté bytosti v blízkom okolí a prázdnu fľašu s vodou na mojich stehnách. Staršie dieťa pozeralo v hladine alfa Ovečku Shaun. Druhé dieťa úpenlivo prepínalo gombíky na obrazovke. Vinník bol jasný. Či si je vinník vedomý svojej viny… už menej. Chtiac-nechtiac, musela som sa vyzliecť z mokrých nohavíc  a spať pod mokrou dekou. Kedy zaspali, netuším, ešte niekoľkokrát ma zo sna strhol hlasný buchot sklápacieho stolíka. Pripadala som si ako v testovacej búdke IKEA. Keď zaspali, začali nosiť raňajky. No dobre.

Letušky a letušiaci rozdávajú formuláre – (Passenger Arrival Card) na vyplnenie.DSC_2163DSC_2164

Chcú vedieť, odkiaľ ideme, prečo ideme, koľkýkrát ideme, čo vezieme a ako si to dovoľujeme. Príjemné čítanie ku kávičke.

Pristávanie na tomto lete zvládli drobci zatiaľ najlepšie, spiacim sme im len zapli pásy. Lietadlo opúšťame ako poslední. Dvaja bdelí, dvaja spiaci a 6 batožín. Tralala.

V Aucklande vylievame všetko čo sa vyliať má a vyhadzujeme všetko čo vyzerá ako jedlo zobrazované na všadeprítomných výstražných billboardoch. Prezúvame sa do vyleštených topánok. Opakujeme si odpovede na všetky otázky a pripravujeme sa na najhoršiu letiskovú kontrolu všetkých čias.

Vystojíme si v rade prvých  20 minút. Priznávame všetko. Lieky pre deti aj 50 krabičiek cigariet pre kamaráta v Dunedine. Nasleduje ďalší rad a ďalších 40 minút čakania. Opäť všetko priznávame. Topánky sú fungl nové, áno. Nie, potraviny nemáme žiadne (tú zabudnutú čokoládu som našla až na motely). Potom ukladáme batožiny na pás a dúfame, že nezačneme celí pípať, blikať, alebo nás rovno nezatknú. Batožiny snímame z pása. Policajný pes prichádza aby všetko oňuchal. Odchádza. Nikto nepípa, pes nešteká, nikto si nás nevšíma. Nechápeme.

Sme tu. Sme terminátori. Sme rodinka úžasných a sme na Novom Zélande!

 

Previous

Posledných osem mesiacov v skratke

Next

Aucklandská ZOO

3 Comments

  1. Honza z Brna

    Paráda, další skvělý blog na čtení a hlavně inspiraci. Držím vám palce. I mě už přichází ten podivný šimrající pocit na zátylku.

    H.

    • zubajda

      Ďakujem za milé slová, či už inšpiruje, alebo iba zabaví – splní svoju úlohu…poteší nás každý čitateľ. :)

  2. Hanako

    Jeeeeej ste to dali!!!!! tešime sa na čitanie a prajeme vela zážitkov. Kralike

Pridaj komentár

Powered by WordPress & Theme by Anders Norén