veselooblacno.sk

…keď cesta je cieľ…

Veľkorysá Kiwengwa a fazuľový maratón

_LPP1217S našimi milými v Pakachi rezorte sa lúčime. Všetci tu boli veľmi milí, najmä Levina a sympatický El Kunda nám budú chýbať. Pre naše deti by hádam aj na palmu vyliezli, aby im splnili prianie. Plánujeme sa posunúť ďalej na sever, stále však ostávame pri východnom pobreží – Kiwengwa je náš cieľ.

Read More

Africké Vianoce nie sú iba čierno-biele

Typickými obyvateľmi zanzibarských pláží sú malé biele kraby. Možno si ich nevšimnete hneď. Vďaka svojej farbe celkom splývajú s pieskom. Sú úžasne rýchli a utekajú pred nami tak, že sa nám ich nedarí dobehnúť. Je ich veľké množstvo, no neublížia. Spoznáte ich podľa malých dierok v piesku. Pláž je nimi doslova posiata.

_LPP0741

Mladí vlčiaci z nášho hotela z nich majú celkom zábavku. Hoci si ich zväčša nevšímajú, sú dni, keď ich z roztopaše naháňajú, chytajú a nadhadzujú si ich ako loptičku. Sú však opatrní, aby ich kraby neštipli do ňufáka.

 

Read More

Caribu Zanzibar

_LPP0960Jasné, že radi cestujeme. S deťmi sme však prvýkrát cestovali až pred dvoma rokmi – na Nový Zéland. Veď keď už, tak poriadne, že. O tom, ako sme cestovali po Novom Zélande celé tri mesiace a čo všetko sme zažili, si môžete prečítať v starších článkoch.

Po našom návrate sa nás mnohí známi pýtali, kam pocestujeme najbližšie. My sme však s cestovaním nemali žiadne plány. Povedali sme si, že ak sa podarí, pôjdeme stanovať po Slovensku. Po takomto niečom už dlhšie túžili aj deti, aj my. Nie vždy však ide všetko podľa plánu a začiatkom tohto leta sme už bolo jasné, že stanovačka tento rok opäť nebude.

Read More

Oparara Arch & Heaphy Track klapka 2015

LPP_2102Paul a Sanaya nás večer oslovili, či by sme mohli na druhý deň ísť na Oparara Arch, radi by nás s deťmi nafilmovali, ako spoznávame prírodné krásy v Karamee. Sanaya sa pri tom usmiala, že vie, že sme tam už boli, ale ocení, pokiaľ sa budeme tváriť, že tam ideme prvý krát.

Trošku som bola z toho nesvoja, no za to Ľuboš bol nadšený: kiežby by jeho každodennou prácou bola turistika…

Read More

Karamea – dúhový dom uprostred divočiny

DSC02652Priznám sa, na ďalšiu farmu som išla s veľkými očakávaniami. Predstavovala som ju ako nádherné miesto, ktoré ma určite očarí. Prímorská dedinka Karamea bola veľmi maličká – žije tu 504 obyvateľov. Nájsť medzi štyrmi ulicami dúhový dom nebolo také ťažké. Keď sme zaparkovali, vošli sme aj s drobcami dnu.

Read More

Južný ostrov: naše tri dni pre rodinu

LPP_1817Opúšťame severný ostrov, trošku mi zviera srdce, ale tešíme sa, až objavíme netušené poklady toho južného.

Lístok na trajekt nás stál aj s naším Edom 280 NZD. Vedeli ste, že ako umelec môžete získať lístok celkom zdarma?  Stačí sa zaviazať, že plavbu budete ostatným spolucestujúcim spríjemňovať svojím hraním, či spevom. Sean, ktorý ešte neplatil ani raz, je toho jasným príkladom. Že ja som sa ešte nenaučila hrať na tom ukulele…

Read More

Wellington – farebný cez deň a hlučný v noci

DSC01489Posledná noc u Seana a Natali sa niesla v hudobnom duchu. Sean mal vystúpenie v jednom klube vo Wellingtone a my sme sa spýtali, či by sme mohli ísť s ním. Natali bola ochotná postrážiť deti, vraj jeho vystúpení videla už niekoľko a jediné po čom túži je tichý večer a dobrá kniha. Navrhli sme Seanovi odvoz tam i späť a dokonca i to, že ho nahráme, aby mal video, ktoré si môže upraviť a dať ako referenciu na youtube.
Nenormálne som sa tešila, česala, obliekala, dokonca som si dala na uchále náušnice, čo som myslela, že na Zélande hádam ani nevyužijem.

Read More

Ako som kúzlila v Upper Hutt ja, a iné srandy

LPP_1055

Tu na Zélande prežívame advent ozaj netradične, na míle vzdialení sa necháme unášať tunajšou v celku pokojnou atmosférou. Priznám sa, občas si spomenieme na známych a rodinu, ktorú sme zanechali na Slovensku napospas blížiacej sa zime a predvianočnému ošiaľu. Ani jedno, ani druhé nám nechýba. Vychutnávame si teplo a pohodu.

Read More

Zajačie úmysly a nezmysly v Upper Hutt

LPP_1134Sean a Natalie – podľa súradníc sme ich v Upper Hutt hľadali asi o hoďku dlhšie než sme mysleli, lebo sme to vďaka slepej dôvere v navigáciu zobrali z opačného konca – okľukou cez veľkú horu, kde bola cesta nielen neskutočne prudko kľukatá, nad priepasťou, ale široká maximálne pre jedno auto. To je celkom dosť premenných na vytvorenie hororovej scény, ktorú sme si užívali z prvej lóže nášho Eda krásnych 40 minút.

Celý čas sme svorne tŕpli – ako jedna veľká rodinka Strachopudov. Ked Ľuboš zbadal značku, že max rýchlosť 80, rozplakal sa od radosti. Taký…no… zúfalý smiech. Môj manžel je asi jediný svojho druhu, lebo fakt vie plakať od radosti. Napríklad pri narodení našich detí. No a teraz.

Read More

Awhi market a naša prvá Pukana

Niektoré dni sú také horúce, že pracovať a neísť sa potom kúpať k vode by bol hazard so životom. Voda na Zélande je ľadová, nebudem vám klamať. Kiwi obyvatelia sú zvyknutí, čvachtajú sa v mori od detstva.

DSC_2368

Dnes sme sa k jazeru vybrali hádam úplne všetci. Ja som sa odvážila ísť do vody po pás (uau), Ľuboš si nenormálne zaplával. Pri pláži sme objavili kamene, ktoré sú tak pórovité, že ich voda nadnáša. Deti (ale najmä náš tatino) mali z tohto objavu veľkú radosť, tak si ich potom hádzali ostošesť.

Read More

Page 1 of 3

Powered by WordPress & Theme by Anders Norén